Prihlásiť

Prihlásenie na web

Pozor! Toto je prihlasovanie na web stránku. Prihlasovaci formulár na akciu nájdeš v rámci textu príslušnej akcie.
Chceš dostávať maily o akciách? Vyplň formulár.
Login *
Heslo *
Pamätaj si ma

Články

Expedícia - zlatá horúčka

phoca thumb l pb243418V sobotu 26. 11. sa skupina deviatich baníckych veteránov vybrala na zlatokopeckú výpravu do baní pod Banskou Štiavnicou. Po úvodnej modlitbe v Stožiari nad Hronom ideme schizofrenickou červenou značkou, ktorá ide v mape cez Ladomerskú Viesku, no v skutočnosti nás viedla cestou-necestou, po blate aj po bahne, horami a dolinami, až sme prišli do Sklených Teplíc. Akurát s 8-kilometrovou zachádzkou.

Tu nás už čakal Janči, ktorý sa už stihol okúpať v miestnych termálnych prameňoch. Prvú zastávku máme pri pomníku prvého lesníckeho profesora na svete. Uvažujeme, kto ho mohol vymenovať za profesora. Asi to bol niekto, kto profesorom nebol, ledaže by ho vymenoval nejaký človek z budúcnosti.


Po výdatnom obede s Ondrejovým dezertom - solené hrozienka s arašidmi - sa púšťame do najväčšieho stúpania akcie - do jaskyne pod Zlatým vrchom. Na jednej zákrute padá osudné rozhodnutie - opúšťame cestu a ideme rovno do lesa. Kamene so žltým povlakom navôkol napovedajú, že zlatá jaskyňa je nablízku. No niektorí tie kamene vidia nazeleno. Možno preto sme jaskyňu nenašli a vyšli až na Bartkov majer, odkiaľ sa na nás vyrútila svorka psov. Iba nás privítali a my teda pokračujeme na Zlatý vrch, kde podľa miestnej povesti stojí stožiar celý zo zlata. No ani to sa neukazuje byť veľmi pravdivé, tak iba obdivujeme nádherné výhľady do celého okolia. Malo by byť vidieť aj Nízke Tatry. No keby sme si neodpili z Mišovej ploskačky, tak by sme možno nevideli až tak zahmlene.

phoca thumb l pb243479Naspäť schádzame popri stáde kráv a oviec, z čoho niektorým naskakujú zimomriavky, iní naskakujú na nejakú tú kravu. Lúčnym terénom po hrebeni sa dostávame až do sedla Červená studňa. Križuje sa tu množstvo všelijakých turistických, lyžiarskych, náučných a cyklistických chodníkov. Keďže ešte nie je úplne tma, iba hmla, ideme tým najstrmším na najvyšší bod našej trasy - Paradajs (939 m n. m.). Vyhliadka je tam naozaj pekná, tentoraz sme videli všetko - Štiavnickú kalváriu, Sitno, ba aj Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Škoda, že len na informačných tabuliach. Skúsime teda ešte jeden vyhliadkový vrchol - Tanád a so zapnutými čelovkami schádzame na Hornú Roveň.

Miškina chata je naozaj útulná, storočný dom skrýva veľa prekvapení. Od bezpečnostného alarmu, cez krídlo z roku 1850, materiál na vojenské tábory na povale, záhadné ovládanie teploty pri sprchovaní, kachle v každej izbe až po rum v tajnej skrini. Niektorí začnú vypekať na panvici cibule, pizze a enciány, iní skúšajú niečo zahrať na rozladenom piane či ústnej harmonike. Po večeri sa ešte hrá Bang! a Kravy. Nečudo, že sa niektorým v noci snívalo o strašidelných kravách.

Ráno po rýchlych raňajkách vyrážame na omšu do vzdialenej dediny Štefultov. Je to síce ďaleko, ale o to strmšia a vyhliadkovejšia je cesta. Vraciame sa po batohy a ideme k tajchu Klinger. Tí, čo si zobrali plavky, sa v ňom mohli do sýtosti vyčľapkať. Na zahriatie poslúžil čerstvý čaj s rumom z tajnej skrine. Zahrievali sme sa aj ďalej pri japonskej hre so sekaním katanami Su-Ko-Ha!, prípadne Ninja alebo Frčkaná.


phoca thumb l img 4066Keď už každého bolelo čelo, vstúpili sme do štôlne Bartolomej. Dostali sme prilby, ochranný odev a s baterkami sme sa spustili do útrob zeme. V labyrinte chodieb by sme asi rýchlo zablúdili nebyť umeleho osvetlenia, mapy na informačných tabuliach a sprievodkyne. Niektoré chodby boli robené na veľkosť vtedajšieho človeka, čiže pre nás to bol doslova pôrod. Na jednom mieste striekala fontána a rástli tam paprade. Zaujímavé, že prežijú bez slnka. Zlato sme síce nenašli, ale zato sme objavili veľa opustených strojov na ťaženie. Ani jeden z nich nefungoval. Vychádzame von síce s prázdnymi rukami, ale zato s hlavami plnými zážitkov a skúseností.

Nasleduje pochod cez mesto, úzke uličky, kostoly a brány vytvárajú neopísateľnú atmosféru banského mestečka. Na stanici bez bufetu už stojí náš vlak, pardon, vozeň, ktorý nás dopraví na hlavnú trať BB-BA. Keďže sme nestihli banícky obed, dáme si v Lacinke aspoň banícku večeru - palacinky všetkých chutí.

Záznam trasy z prvého dňa: http://runkeeper.com/user/mirelon/activity/133410327 (prevýšenie 1353 m, spálili sme 2274 kalórií).