Spomienky na Rakytov 2011

Kategória:

Kronika

Bol to zážitok najmä v tom, že sme boli vo vysokých polohách ešte v čase západu slnka, čo bolo nádherné. Väčšinou človek k večeru po túre je už v doline – ale tým, že sme spali v horskej chate, sme si mohli krásne farby zapadajúceho slnka vychutnať spolu s výhľadmi na štíty a s tým pocitom, že "ešte som nad tým všetkým".

Aj chata Smrekovica – ak si názov správne pamätám, bola príjemná – pekná a vykúrená a najlepší bol príchod na chatu po celom dni šliapania – do toho tepla a útulnosti. A tam večer som si prvýkrát zahrala moju dnes najobľúbenejšiu spoločenskú hru – Dixit :)

Samotný výstup bol pre mňa osobne dosť namáhavý, prvýkrát som do kopca šliapala po snehu a prvýkrát som pochopila význam turistických palíc. Tí, čo váhate – tie si určite vezmite, ak idete takto do snehu, sú výborné pomocníčky. Záchranou pre mňa boli miesta, kde sneh bol už roztopený.

Ale tie ešte relatívne zimné výhľady a príroda – to veru stálo za to. A na záver – niekomu to prekážalo, ale ja som sa z toho tešila – nedeľa už bola pohodová, žiadne veľké "do kopca" a lanovkou pekne do Ružomberka.

A na turistoch si po tejto skúsenosti vážim, že človek sa nemusí cítiť zle, ak potrebuje spomaliť tempo alebo pomôcť s batožinou či inak prejaviť, že nie je ten "najkondičkovanejší".

Bol to namáhavý, ale veľmi pekný zážitok.