Kto sa bojí, nech nechodí do lesa

Kategória:

Kronika

Náš nebojácny lesný tím hrdo hájil tradície tejto skautskej akcie. I keď tmu ako v rohu asi po dvoch hodinách vystriedala tma ako vo vreci, všetci sme boli na túto situáciu perfektne vybavení, a to najmä vlastnými očami. Tých bolo dokonca aj v lese neúrekom, keďže sa ich na nás z húštiny pozeralo často aj niekoľko párov naraz.

Okrem lesnej zveri bola výrazná premávka aj priamo na spojovacích cestách temného malokarpatského lesa, ktorý sa hneď pri stretnutí iných tímov zdal ako jarná záhradka. Úlohy sme plnili ako po masle (neviem ako ostatní, ale veruže ja som si presne takú "neskorú večeru" s maslom aj dal) a okrem toho, že sme na Stránisko dotiahli poriadny kyjačisko, priniesli sme si aj príjemne unavené telo a oddýchnutého ducha, ako aj veľkú chuť po spánku...

Nakoniec sme sa za spevu modernej skautskej pesničky na staré socialistické melódie pobrali domov (vraj aj to treba) a to priamo, so zachádzkou na Sekyl. Tam nás totiž čakali raňajky pod zub (doslova pod jeden), a hneď potom hurá, hor sa na autobus... :) Zhrnie to skutočne len jedno slovo: Super, super, super. Už zostáva len počkať na nasledujúci ročník.