Z nížin Kuchyne do výšin Vysokej

Kategória:

Kronika

Vraj som veľmi výrečný človek, preto sa vedúci rozhodol poveriť práve mňa napísaním tejto slohovej práce, tak teda idem potiť krv:

Prihlásených 14, reálne nás prišlo 8, čo malo na svedomí buď počasie so silným vetriskom, alebo znechutenie po prvých prezidentských voľbách, alebo jedno aj druhé. Výlet sa začal stretnutím na nedeľnej omši u redemptoristov, potom šup na autobus do Kuchyne.

Z Kuchyne sme sa ihneď pobrali na najvyšší kopec Vysoká, kde bol krásny výhľad napriek zamračenému počasiu. Fúkalo štedro, ale hriali nás windstopperové vetrovky a čaje, o ktoré sa majitelia neváhali podeliť. Našli sme si závetrie a tam sme začali vyťahovať dózičky s dobrotami, čo mamička dala, alebo pre niektorých aj čo les dal. Vietor nás dosť naháňal vpred, takže sme si udržiavali celkom rýchle tempo. Zastavili sme sa na Čermákovej lúke, kde kedysi žili slovenskí „amishovia“ – nemecky hovoriaci huncokári. Čas sme mali naozaj dobrý, tak sme sa rozhodli dať ešte Veľkú Homoľu. Cestou to už ale nebolo také typické hopsasa v lese, videli sme padať dva vysoké stromy, hrubé konáre a pozerajúc sa hore len čakali, kedy nás niečo zavalí. Rovno pri ceste sa knísal jeden zlomený strom, ktorému nechýbalo veľa. Ale tak predsa čo sa nám také môže stať :D. Vybehli sme na Homoľu a rozhodli sa opäť pokúšať osud - vyliezť na rozhľadňu za silného vetra. Veža sa kolísala zo strany na stranu a hore ťa skoro odfúklo. Veruže máloktorí vyšli úplne hore, no v každom prípade, takéto niečo len tak nezažijete! Až neskôr sme si všimli, že jeden pilier tej rozhľadne bol úplne prevŕtaný červotočmi (“Holzhackermi” :)). Vykročili sme teda svižne smerom na Zochovu chatu. Autobus sme stihli s prehľadom, dobre že si vodič nevšimol naše blatom ozdobené končatiny. Pohodlne usadení sme sa podelili o posledné sladké zásoby a vytešovali sa v konverzácií o bitcoinoch a iných zaujímavostiach. Príjemne vyfúkaní a vyvenčení na celý týždeň, myslím si, že sa každému z nás dobre večer spalo :).