Rozhliadni sa!

Kategória:

Kronika

Tmavé zimné ráno a zvoniaci budík - tak sa začala nedeľa a s ňou akcia Rozhliadni sa! Po menších komplikáciách sa mi podarilo dostať na stanicu včas a hneď som zamierila ku skupinke športovo oblečených ľudí. Ale asi by som mala začať nosiť okuliare, lebo vekový priemer tejto skupiny a lyže v ich rukách nasvedčovali, že som nenatrafila na turistov, ale lyžiarov-dôchodcov. 

Našťastie tam však bola aj Mirka a o chvíľu prišli aj ostatní. Zoznámili sme sa a už aj dorazil autobus, ktorý nás mal odviezť do Častej. Cesta bola celkom dlhá, tak ju niektorí využili na spanie a ostatní na rozhovor. Mysleli sme, že nás autobus dovezie do Častej a odtiaľ sa vyberieme na hrad Červený Kameň - prvú zastávku našej cesty. No zrazu si Miško všimol, že autobus ide najprv okolo hradu a až potom do Častej. No tak to sme predsa museli využiť! Rýchlo sme zavelili odchod a vyskákali sme do bielej hmly. Kráčali sme k hradu a cestu lemovali stromy pokryté námrazou, nádherné biele dekorácie. Z hmly sa vynoril hrad a my sme sa už tešili, kedy nahliadneme do jeho komnát. Boli sme však moc rýchli a tak sme si čakanie na príchod hradnej kastelánky krátili "frčkovanou". Prehliadka hradu bola riadne studená, ale nahliadnutie do 80 metrovej studne, prechádzka obrovskými pivnicami, kde by sa dala usporiadať svadba, pohľad na nábytok ošúchaný hradnými pánmi a ich ladnými kráskami uväznenými v korzetoch a prechod cez skriňu, stáli za to. 

Z hradu sme sa vybrali na našu prvú rozhľadňu - Kuklu. Snehu bolo dosť a tak sme si ho aj náležite užívali, niekto sa doň hádzal, niekto doň padal, niekto ho hádzal a niekto sa uhýbal. Už sme boli všetci riadne hladní, keď sme dorazili na Kuklu, a tak nikto neváhal a pustili sme sa do jedla. Asi väčšina mala klasické turistické jedlo - chlebashocičím, no Janči bol jasná výnimka a so svojou chobotnicou tromfol všetky ostatné obedy. Tí odvážnejší (väčšina) ochutnali nejaké to chápadielko, ja osobne som sa naozaj nepremohla. Cesta ďalej viedla k Medvedej skale, kde sme sa snažili identifikovať medveďa a potom popri potôčiku so zelenými lesnými mužíčkami k Zochovej chate. Tam bol dav lyžovaniachtivých detí, dospelých a vlastne asi skoro všetkých vekových kategórií. Predrali sme sa pomedzi nich a posledné prudké stúpanie nás doviedlo na Veľkú homoľu. Krásna výhľadňa, teda minimálne tá drevená konštrukcia obalená kryštálikmi snehu, pretože ten výhľad hore bol predsa len akýsi zahmlený :-) Slnko (ktoré nás za celý deň nepoctilo svojou prítomnosťou) už zapadlo, a tak nám ostávala posledná cesta - smer Modra. Zo začiatku sme si ešte užívali, že sa môžme hodiť do snehu a Alžbetka sa snažila splývať so stromami (celkom jej to išlo, vôbec ju v tej červenej bunde nebolo vidno :-)), no neskôr, keď už sadal na krajinu modrý súmrak sa každý ponoril do svojich myšlienok a mlčky sme kráčali za sebou a svietili si pod nohy čelovkami. Pri rázcestníku Miško vyhlásil, že pozná skratku a pôjde prvý. Tak sme teda vyrazili, no časť našej výpravy už asi bola unavená a nejak sa nám vzdialili. Keď sme už vyšli nad Modru a aj z hustej hmly, ktorá nás celý deň obklopovala, dozvedeli sme sa, že skratkou sme šli len piati a ostatní šli pekne po modrej. Našťastie sa nám však všetkým podarilo doraziť na zastávku pred odchodom autobusu, a tak sme sa na konci dňa ešte posilnili čokoládou a unavení sme nasadli do autobusu smer Bratislava, kde sme krásny deň zakončili svätou omšou.

Niekto by si možno povedal, čo z takej akcie Rozhliadni sa!, keď je všade hustá hmla, ale ja si myslím, že o to viac sme sa rozhliadali a videli sme aj to, čo by sme si možno inak nevšimli... Ďakujem za ďalšiu skvelú akciu a teším sa zase na stretnutie :-)