Roštún v krajine Mordor

Kategória:

Kronika

Od slnka až po baterku cez územia Stredozeme

Napriek tomu, že sa dátum výletu na poslednú chvíľu zmenil zo soboty na nedeľu, na bratislavskej vlakovej stanici sa nás po omši u redemptoristov zišlo 19 a dvadsiaty člen pristúpil v Devínskej Novej Vsi. Bolo nás vo vlaku toľko a boli sme taká pestrá zostava, že sme pri našom vystupovaní v Malackách zmiatli niektorých cestujúcich a tí si mysleli, že majú vystúpiť aj oni :)
Začalo sa to krásnym slnečným počasím, ktoré nás podchvíľou nútilo zobliekať si vrchné vrstvy, a vetrom, ktorý nás pri prestávke zas nútil obliekať si ich naspäť. Z Plaveckého Podhradia sme mali nádherný výhľad na hrad a z hradu nádherný výhľad na okolie. Jedinou nepríjemnosťou sa stali invázie lienok, ktoré si nás vybrali ako svoj objekt záujmu. Keď už sme si mysleli, že sa nám konečne podarilo zbaviť sa ich, nečakane sa objavili, dokonca jedna aj večer vo vlaku cestou späť do Bratislavy.

Z hradu sme absolvovali stúpanie takmer 200 výškových metrov a krajina sa začala zahaľovať do čím ďalej, tým viac nepreniknuteľnej hmly. Ako sa viditeľnosť znižovala a celá krajina potemnievala, začali sa meniť aj predmety našich rozhovorov a zo všetkých strán bolo počuť už len slová Mordor, Temnohvozd, Frodo,... Krajina mala neopísateľné čaro a my sme prišli na to, že by sme to čaro nedokázali vnímať a správne vychutnať doma, kde by sme len sedeli s depresiou a hundrali, prečo je vonku tak sychravo. Prišli sme na vrch Klokoč (661 m n. m.), kde sme sa posilnili čokoládou a čajom a dopriali si chvíľu oddychu, vtedy už mierne unavení a vyšľahaní vetrom. Na vrchole nás prekvapil neobyčajný objekt. Kríž stojaci na kopci bol plný klincov predstavujúcich ľudské trápenie a starosti. Symbolicky sme svoje starosti ku krížu pribili aj my, dúfajúc, že tam zostali a že sme odišli z Klokoča bez trápenia :)

                                               
Vedeli sme, že čoskoro sa začne stmievať, a preto sme pridali do kroku. Zároveň s nami pridal aj vietor na intenzite, a preto sme si nasadili kapucne, zakrútili sa do šálov, navliekli si rukavice a vytrvalo sme kráčali ďalej. Na Vápennej (Roštúne) niektorí z nás vyliezli na malú rozhľadňu a uvideli nádherný výhľad vďaka vetru, ktorý zadul tak silno, že na pár sekúnd odfúkol hmlu pod nami. Bolo to nádherné...  Posledná fáza cesty prebiehala v čoraz väčšej tme a my sme sa orientovali najmä podľa svetiel zo Sološnice a podľa prirodzených inštinktov :).  Napriek počasiu alebo skôr kvôli nemu sme zažili krásny výlet s neobyčajnými a výnimočnými zážitkami – možno ešte lepšími, ako cez slnečný deň. Pre mňa osobne to bol krásny pocit – ísť na výlet na miesto, na ktorom som v živote nebola, s ľuďmi, ktorých nepoznám, no napriek tomu im dôverujem a viem, že to s nimi bude skvelé. A preto dúfam, že toto bola moja prvá akcia s tUPCami a že bude nasledovať ešte mnoho ďalších :)

Marta Barabášová :)