Silvester 2011

Kategória:

Kronika

Krásna a čistá príroda mi odbremeňuje myseľ od každodenného života už len pri myšlienke na ňu. Spoločenstvo príjemných mladých ľudí zdieľajúcich tie isté hodnoty túto ideu len dokresľuje. A cez to všetko ešte duchovne prikrášľuje vianočný čas radosti z Ježišových narodenín.

V stredu, na začiatku, sme sa iba v skromnej skupinke vychystali zo Žiliny na autobus do Terchovej. Niektorí ešte nakupovali poživeň pre skoro 40 ľudí, väčšina účastníkov však ostávala doma a svoje batohy len pomaly zapĺňala vysokohorskými „užitočnosťami“. Prvý deň sme strávili na ubytovni verbistov ani nie v polovičnom počte. Napriek tomu, v dobrej atmosfére, pri vzájomnom spoznávaní sa, večeri, nočnej prechádzke k pekne osvetlenému krížu nad dedinou a záverečnej modlitbe vešpier, sme prežili úvodný, zahrievací čas pred bohatým programom tohtoročného UPeCe turistického Silvestra.

 Vo štvrtok ráno nás síce nevítal nádherne mrazivý, slnkom zaliaty deň, zima bola neveľká a viditeľnosť takmer žiadna, avšak túžby zdolávať vrcholce hôr a zjazdiť svahy do vyčerpania nás poháňali von, do krásnej prírody Malej Fatry. Ako turisti sme sa rozdelili na dve skupiny s rôznymi cieľovými destináciami, lyžiari išli hľadať optimálne podmienky po okolitých svahoch. V rámci „ľahšej“ turistiky sme štartovali v Suchom dvore a prvou zastávkou bola Chata na Grúni (989 m n. m.). Bol odmäk, blato našťastie nie, postupovali sme plynulo. Ustanovenou šéfkou výpravy bola Hanka, členkami Miška, Klárika a Maggie, ja som bol jediný člen opačného pohlavia. Po krátkom využití tepla chaty sme nabrali smer Poludňový Grúň (1460 m n. m.). Stúpanie hore vtedy nefungujúcim lyžiarskym svahom nabralo strmší ráz, už i tak slabý výhľad sa postupne začal strácať v hustnúcej hmle. Na počudovanie stretávali sme pomerne dosť nám podobných nadšencov, hlavne však v opačnom smere trasy. Obed ešte pred výstupom na hrebeň sa ukázal veľmi dobrou voľbou, nakoľko nás hore čakal dosť čerstvý zimný vetrík, navyše prichádzajúci v protismere. Osobne som sa cítil ako na púti, kráčali sme v zástupe, bez slov, v pomerne náročných podmienkach, ako jedno spoločenstvo, a pritom každý sám so svojimi myšlienkami. Ani neviem, na čo som myslel, skôr mi poriadne prečistilo hlavu. Pomyselným cieľom bol Veľký Kriváň (1709 m n. m.), kde vietor ešte nabral na intenzite, no nikoho to neodradilo. Prečo by aj?

Neďaleko Snilovského sedla (1524 m n. m.) sa k nám pripojila aj neúspešná čata lyžiarov, ktorým technika ani počasie nepriali (jeden vlek sa pokazil, na druhom nebolo pre hustú hmlu nič vidno). O pár krokov ďalej sa z bieleho nekonečna vynorili známe postavy, Lenka a Mišo, prichádzajúci z druhej túry so začiatkom v Krasňanoch. Mišo Barát a Pišta, ktorí išli aj s lyžami, však paradoxne chýbali. Ako vyšlo najavo, Pišta sa radšej vrátil do Krasnian a Mišove chodníčky sa nejak rozišli s tými turistickými... Na vrchole nechýbali prémiové čokolády a iné sladkosti, piknik sme však nerozkladali, nakoľko by nám najpravdepodobnejšie primrzli zadky o vyfúkaný sneh... V pohodlí lanovky a následne autobusovej dopravy sa končil prvý turistický deň.

Program však ani zďaleka. Poprichádzali mnohí ďalší, o 17-tej bola sv. omša v kostole, po nej vianočný koncert miestnych umelcov tiež v chráme, večera a aktivity pre všetkých so zakončením spoločnou modlitbou. Našiel sa aj Mišo B., Pišta docestoval autobusom, takže bilancia bola zatiaľ bez strát.

Na ďalší deň sa to lyžiari rozumne rozhodli zabaliť, nakoľko podmienky sa oproti minulému dňu priveľmi nezmenili, takže všetci sme sa rozpŕchli po túrach. Časť cez Obšívanku na Sokolie a my do Nových dier a cez Boboty naspäť. Pravdepodobne vďaka suchej jeseni nebol v dierach ľad, takže z toho bola príjemná a nenáročná prechádzka. Kým Joži G. neustále mizol z dohľadu na „kešing“ lov, mňa s Jančim M. svrbeli prsty na spúšťach fotoaparátoch. Foteniu však tiež nebolo dopriate. Na Bobotách ďalší zo zástupu Michalov-turistov (Kováč) vytiahol píšťalku a skvele spríjemnil pauzu na oddych. Aký je to dobrý nástroj, len tak sa ešte naučiť na ňom hrať... Nenáročné túry prebehli ako voda, náš počet k večeru opäť stúpol a Miška mala pre nás pripravený ďalší oddychový program stmeľujúci kolektív.

Prišiel Silvester. „Posledný deň v roku sa predsa nebudeme flákať,“ to si asi povedali viacerí, pretože o ťažší variant túry na Malý Rozsutec (1344 m n. m.) bol eminentný záujem. Prvýkrát sa vo veľkom dostali na scénu aj mačky. Zimná turistika má ohromné čaro. Čím vyššie, tým jasnejšie som sa o tom presviedčal... Aj napriek opäť nulovému rozhľadu. Kto však naozaj chce, dokáže hľadať i v skrytosti. Guľovačka a gladiátorské zápasy pri prístrešku na spiatočnej ceste nielen poriadne zahrievali, ale i rozprúdili poriadnu zábavu. Jasným víťazom medzi zápasníkmi sa stal Tibko „el Rocky“. Stretli sme tam aj zvyšnú časť turistov, ktorá predsa len dala prednosť Horným a Dolným dieram. Zúfalí lyžiari podnikli ešte jeden pokus, skončili však s turbanmi na hlavách... Doobeda to zabalili a poobede sa regenerovali v saune.

Blížil sa posledný večer tohto roka. Po túre a pred dlhou nocou zaľahli mnohí, aspoň na chvíľu. Po výdatnom kapustnicovom pokrme Miška zorganizovala silvestrovský program, v rámci ktorého sa nám predstavil pravdepodobne prvý (a možno aj posledný :-) turistický hudobný zbor. V následnej vedomostnej súťaži pripomínajúcej tuším „Pokušenie“ sa naplno rozhorel súťaživý duch jednotlivých družstiev, pachtiacich za správnymi odpoveďami často na neľahké a záludné otázky. A vyhrať mohol len jeden...

V Jánošíkovom kraji nám na záver roka o jedenástej večer odslúžil svätú omšu Johny Ambathu. Polnoc sa blížila, vytiahli sme vetrovky a prskavky a poďho na kopček nad kostolom pozrieť, čo za ohňostrojovú parádu si v Terchovej domáci i turisti pripravili. Búchanie a farebné predstavenie skutočne stálo za to, navyše začali spod mračien vykúkať hviezdičky, čo nasvedčovalo postupnému vyjasňovaniu. A to bol veľmi dôležitý signál pre nás, skupinku čosi vyše desať nadšencov, ktorým sa stále hôr málilo. Šéfko turistov vymyslel na úvod kalendárneho roka lahôdku ako sa patrí: sledovať východ slnka z Veľkého Rozsutca (1609 m n. m.). O tretej nás mali šoféri odviezť do Štefanovej, ako východzieho bodu. Čerstvý sneh a mierny briežok bol však pre Rockyho 2x2 auto príliš veľké sústo, a tak sme rýchlo z postele vyhnali Juraja. Predsa len, 4x4 je už trošku väčšia násobilka... Za zvuku prijatých správ o poistení nám už nič nestálo v ceste.

Raketovým tempom odštartovala naša nočná výprava, dokonca sme dokázali ešte ukrajovať z času trás. Minuli sme sedlo Vrchpodžiar, Hornými dierami sme sa prehnali ani tlupa nevyspatých medveďov, až v sedle Medzirozsutce sme prišli na to, ako veľa času ešte máme... Skutočne sa nebolo kam ponáhľať, výprava prešla do safe módu, pričom terén bol absolútne bezproblémový. Malé svietiace bodky pouličného osvetlenia vytvárali v dolinách navôkol pekné obrazce pripomínajúce súhvezdia nad nami. Mačky neboli nutnosťou, ale keď už merali s nami tú cestu, osedlali sme si ich pekne na nohy a za postupného brieždenia Veľký Rozsutec pomaly sklonil svoju majestátnu hruď. Pri vejúcej vlajke našej rodnej vlasti, za zvuku šťukania uzávierok zrkadloviek, omŕzaniu nedokrvených končatín, vychádza... Tuším spoza Nízkych Tatier, v neveľkej medzere medzi zemou a oblakmi pohladili novoročné lúče naše čoraz necitlivejšie telá. Oblaky sa odeli do sýtych odtieňov žltej, červenej a fialovej. Krajina odhaľovala svoje tmavé zákutia. Nie však nadlho. Ťažké mračná obkľúčili generála našej vesmírnej sústavy, až napokon celkom zahatali cestu temer všetkej slnečnej energii. Stálo to však za to. Prišiel čas zostupu. Cez sedlo Medziholie naspäť do Štefanovej, kde sa už o nás opäť postarali naši dobrí šoféri.

S rezervou sme stihli slávnostnú svätú omšu, ktorej kázeň si pamätá asi len málokto, keďže väčšina mala značné problémy s udržaním rovnováhy, nieto ešte koncentrácie. Pripadal som si ako kyvadlo, ak ma neťahalo dopredu na moju manželku, tak som sa prebral vychyľujúci sa niekde za seba. A stále dookola... Zvládli sme to a naše skvelé kuchárky na čele s Lenkou nám pripravili skutočne slávnostný novoročný obed ako bodku za ďalšou vydarenou akciou Tupcov.