NAJMEnšie VEĽhory SVETA

Kategória:

Kronika

V spomienkach na predposledný októbrový víkend sa mi vynárajú NAJMÄ slová, ako priateľstvo, prijatie, smiech, výzvy, prekonávanie seba, odmenená námaha, otvorenosť, nádhera, vôňa, farby, zázrak stvorenstva a blízkosť Boha, jeho dotyku v prírode a cez ľudí... Veru, nič menej a nič iNŠIE ako takéto vzácne dary, pre ktoré sa VEĽmi oplatilo cestovať s nečakanými a dobrodružnými prestupmi a v hučiacom vagóne plnom školákov, či vstávať ráno do námrazou skrášlenej krajiny, ktorá sa cez deň ešte nachvíľku vrátila do letnej slnkom a teplom zaliatej krásy. HORY sa nám ukázali v plnej paráde – ani mráčika na oblohe, dobré výhľady zo štítov, najkrajšie Wahlenbergove plesá ;o... A okrem toho sme si i my nakopili hory zážitkov... Spomínam najmä na spoločné maškrtenie vrcholových dobrôtok, na liturgický vozeň či recepty z kradnutých zemiakov, na nášho vdp. a jeho dôstojný výraz tváre pri rozhovoroch o farníkoch, na skvelé cestoviny najrôznejších druhov či cestovanie električkou ráno ešte v stave polobdelom a večer s trasúcimi sa bránicami...

Milí Tatranci, ďakujem za úžasný čas – bolo mi s Vami SVETA žiť! :o)