Po stopách Chucka Norrisa

Kategória:

Kronika

Bola krásna slnečná sobota. Deň ako stvorený pre dobrodružstvo na bicykli. Pre dobrodružstvo s turistami z UPeCe. Boli sme štyria – dvaja chalani a dve dievčatá. Stretli sme sa ráno pred obchodným domom Lidl v Devínskej Novej Vsi. To bol začiatok Nášho výletu. Už od začiatku sme išli celkom svižne a zisťovali koľko máme síl. Rýchlo sme sa dostali na cyklistickú cestičku, ktorá viedla popri Morave. Tu sme ale narazili na prvú prekážku.

Keďže pár dní predtým pršalo, na ceste bola dosť dlhá mláka. Prešiel som cez túto mláku, aby som zistil aká je hlboká a či by sme cez ňu prešli všetci. Nakoniec bola dosť hlboká a skončil som s mokrými ponožkami. S ostatnými som sa dohodol, že sa stretneme ďalej, že ja budem pokračovať po tejto ceste a oni ju obídu. No ale čo čert nechcel, narazil som na ďalšiu mláku. Túto som v pohode prešiel, potom bola ale ďalšia, ktorú som chcel obísť už cez pole, ale toto pole bolo úplne mokré, tak som skončil s úplne mokrými topánkami a nohavicami. Znova sme sa všetci spolu stretli a príjemným tempom sme pokračovali do Vysokej pri Morave. Tu sme si dali na chvíľu pauzu a občerstvili sa a nabrali ďalšie sily pokračovať. O niekoľko kilometrov ďalej sme sa ocitli v Záhorskej Vsi. Do Záhorskej Vsi viedol pekný chodník, na ktorom sme stretli aj auto, ale pán bol veľmi milý a na širokom chodníku zastal úplne na strane a nechal nás prejsť. On totiž na tom chodníku s autom nemal čo robiť. V Záhorskej Vsi na nás a ešte aj na autá čakala kompa, ktorá nepretržite premávala z jednej strany Moravy na druhú, ktorá tu oddeľuje Rakúsko a Slovensko. Pre mňa osobne to bol zážitok, pretože som sa kompou ešte neprevážal. V Rakúsku sme nevedeli ako sa dostať na hrádzu, tak sme sa rozhodli, že sa niekoho spýtame. Hneď sme stretli jednu pani. Najprv sme začali po anglicky, ale potom sme zistili, že jeden z nás vie po nemecky. Pani nám nevedela poradiť, ale bola milá a zavolala svoju kamarátku, ktorá nás na bicykli doviedla kam sme sa potrebovali dostať. Nebola to síce hrádza a cesta nebola zrovna najpohodlnejšia, ale dostali sme sa tam, kde sme sa potrebovali dostať. Po pár kilometroch sme si dali občerstvovaciu prestávku v jednej Rakúskej dedine a pokračovali sme smelo ďalej. V tejto Rakúskej časti nášho cyklovýletu sme netušili kadiaľ máme ísť, tak sme celý čas improvizovali a verili, že cesta po ktorej ideme nás dovedie tam, kde sme sa mali dostať. Nakoniec sa to podarilo a dostali sme sa do Marcheggu. Odtiaľto som už poznal cestu do Devínskej Novej Vsi, tak sme sa vydali po nej. Ešte pred tým, než sme sa dostali do Marcheggu a aj potom sme išli po ceste pre autá. Bolo to vlastne jediný krát počas tohto výletu, kedy sme nešli po ceste pre cyklistov. Za chvíľu sme dorazili do Devínskej Novej Vsi. Tu sa už naše cesty rozišli a každý sme pokračovali svojím smerom. Ešte predtým, aby nám nebolo ľúto nás na 5 minút prekvapila rýchla a intenzívna prehánka, ktorá nás aspoň trochu osviežila.
Chcel by som poďakovať všetkým, s ktorými som bol na tomto výlete, som veľmi rád, že som sa ho mohol zúčastniť a teším sa na ďalší. Taktiež ďakujem aj organizátorovi za tento skvelý nápad.
Tomáš