2018
Súľovské výhľady
Kategória: Kronika
Začiatok nového semestra (30. septembra 2018) tUPCI (Turisti UPC) prežili v nádhernej prírode. Tentokrát ich zlákali Súľovské skaly. Túru začali v Dolnom Hričove, po červenej značke sa vybrali smerom na hrad Hričov, ku ktorému viedli pekné drevené tabule, ktoré turistov stručne informovali, kde sa nachádzajú. Na hrade, z ktorého moc neostalo, pracovali nejakí robotníci, ktorí sa pokúšali rozpadávajúci sa hrad zachrániť. Po ceste ďalej, pod Roháčom sa turisti vydali po žltej značke, terén bol veľmi zaujímavý – jemne opadané lístie zo stromov, trčiace korene či pár rebríkov. Mohutné skaly týčiace sa uprostred bukového lesa vzbudzovali rešpekt a zároveň obdiv. Ozajstný zážitok nastal, až keď sa turistom podarilo vyštverať na obrovskú skalu. Z Božej perspektívy si vychutnávali úchvatný výhľad. Úžasná obloha, takmer bez obláčika a slnečné lúče, ktoré svojím teplom dodávali energiu napriek jesenným dňom, boli doslova úžasným darom z nebies v tento nedeľný deň. Zostup dole prebiehal po modrej značke smerom do Bytče.
Turistiky sa zúčastnilo 9 fantastických ľudí, medzi ktorými nechýbali aj nováčikovia, ktorí sa už dlhšie odhodlávali pripojiť k UPC-čkárskym turistom. Vzájomné zoznamovanie sa, zaujímavé debaty či diskusie počas túry mohli vystriedať chvíle tichého rozjímania. Veď nejeden z nich si tu prišiel oddýchnuť, ale aj nečerpať síl do ďalších pracovných či školských dní.
Fatranská sloboda a demokracia 4 - pohľad späť
Kategória: Kronika
Dovolím si dnes prerozprávať príbeh o tom, ako prejsť fatranské grúne chôdzou slobodného občana Slovenska s veľkým kusom demokracie nesenej na svojom chrbte. Tento príbeh si spájam s miestom prežitým na vlastnej koži prvýkrát. Je to výnimočný čas, pretože môžem svoje predstavy o ňom nahradiť cez všetky zmysly, najmä však reálnym dotykom, pohľadom. Predstavy zamieňam za skutočnosť, hodnotu kraja opäť zvyšujem (viem však, že je nekonečná). Vždy vtedy vánok obarí mi tvár a pohľad túži bádať a krúžiť vôkol ako sokol. A chôdza? Tá sa bez vlastného ponímania prispôsobuje zákonom prírody. Pre väčšinu zúčastnených je tento prechod v poradí druhý, tretí alebo dokonca štvrtý a s pribúdajúcimi rokmi sa tak stáva z neho významná tradícia, na ktorú sa vraj počas roka nejeden z nich veľmi teší.
Ako som skoro zomrel
Kategória: Kronika
Moja cesta sa začala vo Vrútkach, kde som pristúpil k skupine vysmiatych mladých ľudí, ktorých som predtým vôbec nepoznal. Úplne na začiatku som bol jedným členom 'otagovaný' ako 'aha turista', na čo hneď nadväzovalo asi päť otázok, či fajčím. Podobne ako väčšina ostatných turistov som novému kamarátovi odpovedal, že nie. Po chvíli cesty vlakom sme vystúpili v Ružomberku. Bol som veľmi kompaktne pobalený (túto vetu si treba ešte raz prečítať a zapamätať, kvôli neskoršej pointe) a tak som sa ponúkol, že vezmem stan. Pomodlili sme sa a vyrazili sme smerom na Choč. Cesta aj počasie boli veľmi pekné.
Najmenšie veľhory sveta II
Kategória: Kronika
Nápad ísť koncom prázdnin do Tatier skrsol niekde cestou z Dolomitov a s pribúdajúcimi dňami nadobúdal čoraz jasnejšie kontúry. Nezišlo sa nás veľa a každý deň sme boli v trochu inom zložení. No bol to úžasne krásny čas, počnúc prvým dňom, až po ten posledný. Vymodlené počasie (priznávam, že na tomto zásluhy nemám), super zostava, ideálne miesto "základného tábora" - lepšie to už hádam ani byť nemohlo. Snáď len menej turistov, ale to sa za pekného počasia na takýchto lukratívnych miestach akosi vylučuje.
Na príblíženie - za 5 dní sme nastúpali cez 8000 m (na Mont Everest to síce nebolo - predsa len 'šestý den scházel nám' - ale na niektorý z Gašerbrumov či Broad Peak možno áno :), smerom dole to bolo vyše 8200 m, prešli sme cca 117 km, mapy hovoria o nejakých 50 hodinách čistého času.
Na prvý deň sme mali naplánované ísť na Slavkovský štít, keďže sme poniektorí pol dňa precestovali a na celodennú túru sme nemali dostatok času. Čo s načatým dňom? Slavkovský sa javil ako dostupný vyhliadkový kopec. Len ako na potvoru zrovna jeho vrchol bol od rána v oblakoch. V takom zjednodušenom pohľade to mohlo znamenať dve veci: buď sa vytrepeme hore "zbytočne" a nebudeme nič vidieť, alebo budeme svedkom niečoho úchvatného, čo tým, ktorí zostali tam dole, ostane skryté...
Atmosféru prvého dňa vám priblíži Nika.
Mariazell – moja cesta k Panne Márii
Kategória: Kronika
Musím, sa priznať, že prvé, čo ma oslovilo v e-maili od kamarátky Janky, bolo „90 km“.
Mariazell.
Po vybavení tohto známeho pútnického miesta vidím množstvo magnetiek na babičkinej chladničke v kuchyni. Bazilika sprava, zľava, zhora aj zvnútra. Nič extra na tej magnetke... Ale po prejdení trasy a dorazení do cieľa to celé bolo super :)