Stopami permoníkov

Kategória:

Kronika

Kremnické vrchy.

 V jeden májový víkend sa Turisti z UPC – alias TUP-ci zasa odhodlali turistikovať na Slovensku a na radu prišli aj históriou a terénom zaujímavé Kremnické vrchy. Z pôvodného koedukovaného „puťáku“ sa nakoniec stala šesťčlenná panská jazda. Ako väčšina našich turistických akcií, začala sa aj táto na  Hlavnej železničnej stanici v Bratislave. Nastúpili sme na rýchlik smerom Banská Bystrica a cestu do tejto stredoslovenskej metropole sme si krátili diskusiami, socializáciou a podaktorí aj štúdiom na skúšky, ktoré mali pred sebou. V Banskej Bystrici  sme sa stretli s posledným členom a potom, ako sme boli kompletní, nakúpili potrebné potraviny, ako aj životne dôležitú „raketu“ - poď ho lesnou cestičkou k prvému cieľu – Riečanskému sedlu. 

Banská Bystrica - polovica šesťčlennej pánskej zostavy pripravená vyraziť.

Nakoľko sme vystihli obdobie dažďov, cesta po značke bola blatová, miestami to dosť kĺzalo, za to sme si užili  scenérie nádhernej okolitej prírody.

S Božou pomocou sme sa bez väčších komplikácií dostali k prvému cieľu – Riečanskému sedlu. Tu nám dídžej Janči so svojím prehrávačom a mobilnými reprákmi spríjemňoval jedenie racionálnej stravy, ako napr. husacej masti, kalerábových čipsov zapíjaných najobľúbenejším tekutým zdrojom vitamínu B. Tieto kulinárske špeciality nám spríjemňovali skladby súčasnej slovenskej menšinovej hudobnej scény, pričom hitovkou dňa, ako aj celého nášho puťáku sa stal Hroch Karol. 

Kulinárske špeciality, ktoré nám dodali silu a dobrú náladu pokračovať do cieľa aj napriek výdatnému dažďu.

A poď ho po výdatnom obede do Kordíkov, následne do sedla a útulne Cabanka. Cestou nás sprevádzal okrem dobrej nálady aj vytrvalý dážď. A tak sme teda po vytrvalej snahe dorazili do obce Kordíky, kde sme natrafili na „áčkové” pohostinstvo,. Tu nás ochotne prichýlili. Zatiaľ, čo sme pili kofolku, pivko a hrali Bang, mohli sme si vďaka pohostinnosti našej hostiteľky usušiť veci a nabrať nové sily na cestu do našej poslednej zastávky v prvý deň akcie – do Kordíckeho sedla a do útulne Cabanka.

Kofolka, pivko a následný Bang nám dodali síl.

Romantickú „chalúpku” Cabanka určenú na prenocovanie turistov sme našli pomerne ľahko a po tom, ako sme si vypočuli báchorky o jej dezolátnom stave sme boli príjemne prekvapení, aké pohodlie nám poskytla. Onedlho už blčal plamienok, v kozube a mohli sme si opekať produkty slovenského mäsiarskeho priemyslu – slaninky, klobásky a inú háveď a takisto aj sušiť veci.

Vyzerá to chutne a aj chutilo po celodennej túre.

Hudobné pozadie tento krát tvoril priamy prenos z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji – kedy Slovensko hralo s Talianskom. Dobrá nálada, z výhry sa pretrvala až do skorých ranných hodín pri hre Bang! Nasledujúce nedeľné ráno bolo chladné ale svieže. Ideálne prebudenie a nabudenie na ďalší cieľ. Tak sme to teda vzali červenou značkou na Vyhnátovú.

„Šesťka“ nastúpená s cieľom zdolať Vyhnátovú.

Z Vyhnátovej sme si to namierili na Skalku. Cestou sme videli aj už zavalený „tunel“, v skalách, ktorý kedysi slúžil obchodníkom na lepší a pohodlnejší prechod miestnymi horami do okolitých dedín a a vzhľadom na polohu určite aj zbojníkom na prepady :)

Na Skalke sme okrem zaslúženého občerstvenia mohli obdivovať aj miestne lyžiarske stredisko. Na Jančiho návrh sme navštívili cestou do Kremnice navštívili aj neďalekú malebnú obec Krahule, odkiaľ sme sa dostali do Kremnice. Tu sme si čakanie na autobus do Žiaru nad Hronom krátili nákupmi, ale aj spoznávaním mesta. 

V Kremnici nás privítala aj táto socha.

Nakoniec sme autobus v pohode stihli, aby sme následne mohli šprintovať na železničnú stanicu v Žiari nad Hronom, kde sme chvála Pánu Bohu stihli rýchlik do Bratislavy.  Cesta bola ale o to pohodlnejšia, príjemnejšia, zábavnejšia, spríjemňovali ju nám už tradične Hroch Karol, Jančiho kalerábové čipsy a Bang!

Šťastlivo sme dorazili na Hlavnú železničnú stanicu v Bratislave, kde sme našu akciu ukončili.

Dva dni v Kremnických vrchoch nám dali možnosť nielen spoznávať, obdivovať prírodu a Božie dielo, ale aj spoznať miestnych ľudí, mentalitu, získať širší pohľad na život, nájsť si nových kamarátov, príjemne stráviť to najvzácnejšie, čo nám Boh dal – život a čas.