Nie je Inovec ako Inovec

Kategória:

Kronika

Sobota, 11. apríl, cieľ našej cesty: Veľký Inovec.

Ráno už v MHD, tváre, síce nepoznané, no podľa turistickej výbavy a radosti v očiach sme s Julkou a Katkou vedeli, že sa uberáme rovnakým smerom. Celá naša skupinka sa pozbierala zavčas rána okolo 6:00 na hlavnej stanici v Bratislave.

Natešení sme nasadli do vlaku smer Nová Baňa. V meste nám pomohla doplniť zásoby „Jednota“ a takto pripravení sme sa vydali na cestu... 

Mali sme nasledovať červenú značku. Vidíme veľký továrenský komín pomaľovaný červenými pruhmi... hm, to asi nebude značka. Našťastie orientačný zmysel našich chlapcov nesklamal. Jedna, druhá, ďalšia značka, ... obdivujúc prírodu, zahĺbení do rozhovorov, absolvujúc guľovačku v krátkych tričkách, dostali sme sa na Veľký Inovec. Parádny výhľad až sa človek cíti, že každú chvíľu vzlietne... nachvíľu sa čas zastavil. Potom sme si s „bubnovým“ doprovodom asi 10-ročného turistu urobili spomienkové fotky a pobrali sme sa k blízkej chate naobedovať sa. Nie je obed ako obed – treska, cibuľa, olomoucké syrečky, müsli s jogurtom – Janči nikdy nesklame J. Plní novej energie sme sa pobrali ďalej na vrch Benát. Skaly, slniečko opaľujúce turistov až do špekačkova, krásny pohľad na krajinu. Nasledovala už len cesta domov.

Sedím pri Dunaji a s radosťou spomínam na úžasný včerajší deň. Je to milosť pozorovať dotyk Boha v prírode a spoznávať Ho v nádherných ľudských srdciach. Jedinečných, krehkých, bojovných, odhodlaných... odrážajúcich Jeho lásku.

A.