Hrebeňom Karpát

Kategória:

Kronika

“Bezplatný do Bratislavy poprosím...” usmievam sa na tetušku za okienkom na košickej vlakovke. Posledný prednáškový týždeň (skoro slávnostne) ukončený, pár predtermínov zvládnutých a mne sa zazdalo, že za odmenu by som si mohla dopriať nejaký úlet a hlavne rozchodiť tie zápočtové usadeniny.
Sobota 13.12. sa zdá byť dobrá, aj akcia -Hrebeňom Karpát- sa zdá byť dobrá, aj partia sa zdá byť dosť dobrá (nepoznám ani jedného z prihlásených).

Keď v sobotu ráno nastupujeme v Bratislave do vlaku /smer Pezinok/ je ešte tma. Počas 20-minútovej cesty stihneme všeličo, napr. dokončiť prerušený spánkový proces, ktorý u niekoho začal včerajším večerom a u iných zas v sobotu nadránom. Využívame tiež výnimočnú príležitosť zoznámiť sa so spolusediacim, ktorý skúma, či jeho bezplatný lístok je vôbec platný, alebo sa zaradíme k tým, ktorí si dopriali raňajkové menu značky “čo chladnička ráno dala”.
V Pezinku sme si asi hodinku počkali na prestup (ach, prečo na stanici nemajú postele :D) a vyrazili sme smerom na Pezinskú Babu. Nenechali sme sa oklamať mylnou autobusovou zastávkou, na ktorej už mnohí neuvedomelí bádatelia vystúpili a dostali sme sa správne až do nášho východiskového bodu.
Našu túru sme začali modlitbou a myslím, že už od začiatku bolo cítiť, že budeme veľmi príjemné turistické spoločenstvo. Vydali sme sa pohodovým tempom (stupňa 1,5 ;-)) na cestu a les nás hneď prekvapil, keď sa nedalo nevšimnúť si, že väčšina stromov v lese je polámaná. Pomysleli sme si, že to musela byť asi riadna víchrica, no skúsený starší turista, ktorého sme cestou stretli nás vyviedol z omylu. Túto obrovskú kalamitu spôsobila masívna námraza, kvôli ktorej niektoré konáre, ba až celé stromy tak oťaželi, že sa zlomili. Tejto teórii nasvedčovali aj kopy polámaného ľadu pod popadanými stromami.
Prechod cez spustošený les bol náročný ale o to zaujímavejší. Takmer celý deň nás sprevádzala hustá hmla a viac či menej primrznuté blato. (Zo začiatku viac, neskôr menej). Väčšiu prestávku sme si dali aj na vrchu Somár  , kde sme sa spolu odfotili (s krásnym výhľadom veď posúďte sami pozn.redakcie :)) Celá cesta bola popretkávaná vzájomným spoznávaním sa, keďže viacerí ľudia sme ostatných nepoznali. Teším sa, že viaceré rozhovory zašli naozaj “na hlbinu” a mohli sme v druhých ľuďoch objavovať veľmi cenné poklady.
Spoločne sme zišli až do Rače, kde sme túru ukončili - ako inak - pri račianskom vínku :) Varané, nevarené, sudové, biele či červené, každý si vybral podľa chute a s horiacimi ušami sme spolu diskutovali v príjemnom hostinci.
Bol to krásny čas s nečakanými ľuďmi a ohromujúcou prírodou.
 Ďakujem, priatelia!