Na Orave dobre, na Orave zdravo

Kategória:

Kronika

V spomienkach sa vraciam na svoj prvý a nezabudnuteľný čas strávený s Tupcami. Je to už viac ako dva roky dozadu, kedy som sa rozhodol, že spolu s nimi chcem zdolať zimné vrcholy Babej hory a Pilska. Podelím sa s vami o zážitky, ktoré mám stále živo v pamäti.

Vyrazili sme z Oravskej Polhory zrána v zložení Tibor, Michal, Lenka, Lukáš a Anton. Úvodné tempo bolo ako z rýchlika a ja som mal problémy udržať krok. Asi po polhodine neustáleho dobiehania som sa konečne dočkal prestávky. Ako tak spätne uvažujem, tak takáto raketová chôdza bolo spôsobená asi zimou a nedočkavosťou. 

Počas prestávky sme preskupili oblečenie, občerstvili sa, poďakovali Pánovi za túto neopakovateľnú chvíľu a aj poprosili o pomoc pred tým, čo nás čaká. Odteraz bolo tempo už v pohode. Sneh postupne pribúdal, vietor sa dvíhal a my sme kráčali za naším cieľom pevne a neohrozene. Na vrchole Babej hory nás čakal mrazivý vietor a všade naokolo nekonečná hmla. Spravili sme vrcholové fotky a v tom mlieku sme začali hľadať cestu ďalej. Aj nám to nejaký ten čas trvalo. Podarilo sa nám zdolať hrebeň Malej Babej hory a dostali sme sa tiež na najsevernejšie miesto Slovenska. Pomaly sa začalo stmievať, tak sme sa uchýlili v najbližšej útulni. Najlepšie sme sa napapali, ešte posledný raz pri ohníku ohriali a potom zahasili, aby nás nevyúdil cez noc, keďže útulňa nemala komín. Teraz nastal čas z mojej strany vyskúšať prvýkrát spacák naostro v teréne a otestovať jeho funkčnosť. Môžem povedať, že na tú kosu vonku aj vo vnútri, aká bola, mi bolo v spacáku akurát teplo. Ráno som topánky obúval asi pol hodiny, také boli tuhé. Nasledoval dlhý a skoro nekonečný pochod cestičkou popri hranici až na hraničný priechod. Tu sme sa po prehodnotení síl a času rozhodli pokračovať aj na Pilsko. Znovu sme šľapali hore kopcom, snehu pribúdalo a rozsnežilo sa. Pohľad z Pilska bol rovnako krásny a dych vyrážajúci ako z Babej hory. Dole sme to zbehli už celkom v pohode. Autobus sme stíhali z Oravského Veselého i s časovým náskokom.

Z tejto turistiky som si odniesol super zážitky. Aj s odstupom času je to moja najťažšia turistika, na ktorej som bol. Konečne som mohol zažiť drsné podmienky, vyčerpávajúci pochod, premrznuté nohy a iné útrapy, na ktorých som si mohol overiť svoju odolnosť i slabosť. Potom doma som nemohol dva týždne chodiť po schodoch, čo ma tak boleli kolená. Asi mi prechladli. Teraz viem pochopiť tú bolesť starých ľudí a aké to je, čo to znamená, keď sa povedia schody.

Chcem sa poďakovať kamarátom, že ma prijali medzi seba a spoločne sme mohli zdielať tieto zážitky z turistiky v našich slovenských končinách.

Ďakujem!