Splav Hrona

Kategória:

Kronika

Bola to moja prvá skúsenosť s Tupcami. Nikoho som nepoznala a dokonca som ani nepoznala toho, kto mi preposlal informácie o tejto akcii. Stretnúť sme sa mali na hlavnej stanici, tak som si vytipovala jedného človeka s ruksakom a karimatkou, či náhodou nejde na splav Hrona. Na prvýkrát to vyšlo, a tak som natrafila na Michala. So zoznamovačkami sa potom pokračovalo vo vlaku smerom do Slovenskej Ľupče.

Prvý kemp bol celkom plný, pripomínal taký detský tábor, aj to tak bolo prispôsobené. Škoda, že tá trampolína nebola aj pre väčšie deti. V noci sme si pochutnávali na špekačkách a sem-tam sa pridávali do spevu z vedľajšej partie, ktorá mala gitaru. No v noci ten spev nejako neutíchal a pekné tóny sa začali deformovať.

Ráno sme vstali viac-menej vyspatí. Baki dal stručné bezpečnostné info ohľadom veslovania, ale nepomohlo, aj tak hneď na prvej zákrute sa dvaja vysypali - to aby sme videli, ako sa to správne robí. Deň bol horúci, tak sme sa povinne špliechali vodou.

Okolo nás sa plavili opité partie ľudí, čiže Hron nie je žiadny rafting, stačí sa trafiť do loďky a o to ostatné je postarané. V druhom kempe nás privítal majiteľ, od ktorého sme sa dozvedeli, že vlastne máme len jednu poriadnu loďku, ostatné nespadali do definície, no a tá trojmiestna dostala pomenovanie vznášadlo. Tešili sme sa, že snáď tentokrát sa vyspíme, lebo opití pútnici sa nejako nezastavovali a radšej išli do luxusnejšieho kempu. No stany boli blízko železničnej trate... ach, tak zasa nič. No kemp mal aj iné atrakcie - ako open office sprcha. Nejaká preaktívna časť našej partie si vyšla na výlet do BB na omšu, ostatní kaprili pri ohníku.

Na ďalší deň sme sa zastavili v perfektnej reštaurácii, ktorá bola zvyknutá na mokrých a otrhaných hladošov, ale všetci vychádzali z nej ako vymenení - ako málo stačí človeku ku šťastiu. O ďalší zaujímavý highlight dňa sa postarala Tonka, keď jej skočil pavúk do loďky. Strhol sa zápas medzi háčikom, ktorý mykal vehementne člnom a kormideľníkom, ktorý sa silou-mocou snažil plavidlo držať nehybne. Chvíľku to vypadalo, akoby už-už schádzalo k poslednému riešeniu obrátiť čln v panike, no škoda, z člnu vyskočil len háčik a pavúk nečakane zmizol. Večer opäť slušný kemp, snažili sme sa aj trocha pokúpať, ale prúd bol dosť silný. Ráno zistenie, že kemp nemá pitnú vodu, a už ani dosť žbŕnd na predaj. Nuž čo, ale napriek tomu nebol veľký záujem zjesť tú dyňu, čo sme deň predtým kúpili, lebo boli obavy z častého chodenia na záchod :D.

Posledný deň nám perfektne vyšiel, teplo ako v peci, to ani špliechacie vojny nepomáhali, hádzali sme sa celí do vody. Zastavili sme sa pri hrade Strečno (až traja z nás mali vzťah k zrúcaninám, ostatní s radosťou ostali strážiť tie naše plťky). Napokon sme presne načas došli do Žiaru nad Hronom, kde sme mali dohodnuté vyzdvihnutie člnov. Po nalodení a prezlečení, sme všetci zašli do kostola, kde sme tvrdo zvádzali boj so spánkom. No vo vlaku bolo veselo vďaka dobrej kartovej hre, ktorá nevyžadovala prílišnú mozgovú aktivitu. V BA sme sa pekne rozlúčili, posľubovali si, že sa určite stretneme (:D) a porozliezali do svojich príbytkov, mysliac na ťažký zajtrajší pracovný deň. No spomienky máme úžasné.