Last minute

Kategória:

Kronika

Dva dni pred akciou intenzívne snežilo, a preto sme sa rozhodli ísť v sobotu na Choč a v nedeľu na Šíp. V sobotu ráno teda vstanem, štartujem auto a cestou beriem Lukáša z Pruského a Paliho z Hubovej. Po zaparkovaní auta na stanici v Ružomberku stretávame ostatných TUPCOV vystupujúcich z ranného rýchlika č. 601, Váhu. Na autobusovej stanici sa k nám pridáva posledný člen našej výpravy – Mišo z Nitry – a vyrážame po červenej značke na Likavský hrad. Cestička bola pekne prešľapaná, no mám akési tušenie, že sa na nás chystá ťažká "morda". Moje očakávanie sa napĺňa :-). Od hradu na nás čaká zasnežený chodník, ktorý sa vôbec nelíši od okolitého lesa, a iba občasné turistické značky nás ubezpečujú, že ideme správne :-). S rastúcou nadmorskou výškou narastá aj výška snehu. Pri traverze Predného Choča sa pridáva aj vietor a záveje :-). Paráda! 

Pri zostupe do sedla Spuštiak strácam dioptrické okuliare, nakoľko nesiem so sebou aj bežky a ďalšie zbytočnosti, čo sa nakoniec ukázalo, že to nebolo zrovna najideálnejšie riešenie :-). (Po akcii som sa rozhodol, že ich tam pôjdem hľadať niekedy v apríli. :-)) Po dlhom brodení sa asi v metrovom snehu prichádzame k miestu nášho ubytovania – k hotelu Choč. Chcem týmto poďakovať Ďurimu, Palimu, Jožimu a Mišovi, že sa obetovali a poctivo prešľapávali chodník. O pol hodinku prichádzajú k hotelu aj Lenka a Evka, ktoré sa na akciu rozhodli ísť na pešo, t. j. bez snežníc. Klobúk dole. Uzimení sa ohrievame pri ohníku v hoteli, ktorý založili turisti pred nami. Pokúšam sa presvedčiť niekoho z nás, aby sme išli ešte pookrievať na západ slnka na Choč, čo bol pôvodný plán, no ukazuje sa, že tento pokus je márny :-). Ostávame teda pri hoteli, staviame stany a kopeme záhraby. Ja a Lukáš ideme spať poslední, totiž do záhrabu sa nám akosi nechce :-). Večer si skracujeme ešte hľadaním dreva, pretože pomaly dochádza a bola nám trochu zima. Okolo jedenástej sa rozhodneme ísť spať. Keďže spím prvýkrát v záhrabe, mojou nešikovnosťou sa mi dostáva sneh do spacáku, ktorý príjemne znižuje moju telesnú teplotu. Po prebdenej noci sa zobúdzam v hoteli na povale. Ideme na Choč! Aby toho nebolo málo, cestou sa mi trhá zips na bunde, čo je fajn, lebo pekne fúka, je asi -10 a hustá hmla, hovorím si :-). Prichádzam na Choč posledný. Výhľad je nádherný :-). Po všetkých svetových stranách sa rozprestiera hustá hmla. Pookrievam a podávam ruky ostatným, a ihneď ideme dole, pretože ostatným asi tiež veľmi teplo nebolo. Cestou sa k nám pripája Lenka, Evka a Miro, ktorí ostali na hoteli a stíhame autobus do RK. O plánovanom nedeľnom výstupe na Šíp sa ani nediskutuje :-). Po spoločnej omši vo farskom kostole sv. Ondreja sa rozchádzame a ideme domov.

No a záver: Akcia bola super!