Doba ľadová po nejakej dobe

Kategória:

Kronika

Akcia ICE AGE ... mala som strach, že zamrznem (nemala som totiž povinnú výbavu). Alebo že zažijem jednu pamätnú noc, počas ktorej sa budem prechádzať, poskakovať a modliť sa, aby už bolo ráno. No čo, vravím si, veď jedna noc bez spánku sa dá vydržať...

O pár dní neskôr: Ležím na karimatke pod veľkým previsom v dvoch tenkých spacákoch a v teplom svetri od Jožiho otca. Všade okolo mňa kamene i Kámene. Máme v nohách Drieňok, Ostrú a Tlstú. Je mi teplo a cítim sa fajn. Pozerám sa na členitý strop a uvažujem, koľko ton kamenia mám nad sebou. Na zemi horí malá sviečka a dodáva kameňom zvláštne svetlo. Popri tom počúvame Tolkienovho Hobita, je to dobre načítané a hneď ako sa to skončí, zaspávam. Sníva sa mi celú noc...

V noci sa vždy trochu zobudím, keď mi na spacák padne kvapka vody, znie to ako úder. Ráno mi je stále teplo a nechce sa mi von. Nakoniec presvedčím samu seba a tentoraz už pri dennom svetle študujem priestor okolo seba. Je rozsiahly, no na môj vkus málo svetla, farieb. Teším sa, že nie som netopier. Vonku je sivé ráno a jemne mrholí. Postupne prichádzajú další ľudia a my postávame pred vchodom nášho dočasného obydlia a tvárime sa, že oddychujeme. Potom cestou-necestou po klzkom bukovom lístí hľadáme jemu podobné, ktorých je v týchto končinách neúrekom. To, ktoré sme si vyhliadli preskúmať dnešný deň, sme však o pár metrov minuli, no zostup mi dosť výrazne pripomenul detské časy a objaviteľské výpravy s naším ocom a bráchom. Takže všetko v poriadku a lebka jeleňa bez parohov (ako inak) ako bonus na záver.

Na hrade Blatnica máme kráľovský obed a všetci vyberajú z ruksakov najväčšie delikatesy. Doma u Jožiho to nie je inak, na stole nás čaká koláč a jablková šťava na cestu do BA.

A aby so nezabudla... Cesta na Drieňok vedie po bukovom lese a je tam lístia po krk. Výhľad je pekný a výstup k vrcholu bez ruksakov na chrbte ešte krajší!

Ostrá je takmer rozprávkový kopec - ostré skaly, ostré slnko, ostrý vietor a... ostré fotky.

Tlstá, tak tú sme zažili už potme. Ostrovčeky osvetlených dedín a Martina pôsobili takmer vianočne...

Milé Kámene, vďaka za pekný spoločný čas!

Kámen