Inovským Považcom

Kategória:

Kronika

Na akciu sme prišli ôsmi.
Pomodlili sme sa a vyšli v ústrety prírode a lesom :) a poriadne nám cez to naše kráčanie fúkalo. Praktizujem síce úslovie: "Neexistuje dobré alebo zlé počasie, existuje iba dobre a zle vybavený turista.", zjavne  som však za ten posledný rok, kedy si hoviem väčšinu času tzv. indoor, odvykla od nárazov vetra.

Takže sme kráčali. A stále kráčali. Kráčali. Zo Soblahova, kto by chcel vedieť. Cez Čiernachov. Čo je skala s výhľadom na stromy vo výške 695 m.

V Mníchovej Lehote sme stretli milého pána, a za to, že sme mu pomohli dať z chrbta nejaký ruksak, ktorý sa mu tam zasekol, nás pohostil jablkami. Nejaké jabĺčka sme si obrali a niektorí sme mali aj šťastnú ruku na chutné kusy :) Pýtal sa nás, odkiaľ sme: "A tak rôzne: z Oravy, Bratislavy, Poľska, Liptova ...". Takže sme sa chvíľu zabavili hodinou geografie :)

Z Mníchovej Lehoty sme si to išli vyšliapnuť až na Považský Inovec. A cestou sme sa, v chate pod ním, i občerstvili. Keďže sme však mali aj dostatok poživín z domu a vonku bolo docela čerstvo, na smeny sme sa menili pri stole indoor a na lavičke outdoor.

Nasýtení a spokojnejší sme pokračovali. Mnohí možno nevedeli, že pred sebou máme stále ďalekú cestu, aj keď sme z BA vyrážali na vlak 5:55 a už nám i svetla ubúdalo. Nuž čo, čelovka bola v povinnej výbave :)

Kráčame. Rozprávame sa. Kráčame a rozprávame sa. Dlho. Prešľapujeme jednu nohu pred druhú. A teraz druhú cez prvú. Už máme ustálený rytmus.

Neprestávame.

Už sa zotmelo.

Hm.

Tomáš išiel napred, že zakúri v chate.

Zapaľovač som ale mala ja..

Cestou sa k nám pridal Maťo, turista klasik, ktorý často nekonvenčne brázdi lesy pomocou svojho elektrického bicykla. Vraj bol v našej cieľovej destinácii, ale Tomáša nestretol.

Nuž..

Tomáš je náš najskúsenejší turista extrémista. Získavame dymový signál, že je v poriadku a už chatku podkuruje.

Uf.

Fotíme veľa fotiek v tme, ožiarení iba svetlom z bicykla. Následne v tme vidíme iba žlté bodky...

Dostávame sa k útulni Izbe. Je to high komfort útuľňa. Pec funguje a vnútri je teplo a každý vyťahuje svoje poživne, z ktorých vzniknú švédske stoly. Asi ako jediná som si zobrala nedostatok poživne, preto sockujem z toho, čo je na stole a čo Denis varí. Zohrieva kocku syra a praží slaninu :) Lebo v tomto luxuse je i panvica.

Kúrime, rozprávame sa, pochvaľujeme si útuľničku, jeme čo máme, pripravujeme polienka do pece..

Do srdca (a mobilu) sa mi zapísali 3 výroky:
"Mám celomáčané keksíky.." Baška o keksíkoch.
"Sme Turisti U Pece." Ktosi našiel nový, doteraz skrytý význam Turistov UPeCe.
"Bol väčší, ťažší a menej teplý." Žofka o spacáku.

Lúčime sa s Maťom, lebo ide i s bicyklom dobrázdiť domov :)

Keď už odpadávame, tak ideme spať. Dievčatá, ktorých nás je väčšina (5), spíme na poschodí, pod strechou.
Teplo z pece sa tu usídlilo až tak, že spím sa karimatke a spacákom sa prikrývam ako perinou. Na prízemí sa teplo až tak neusadzuje, preto chlapci počas noci pravideľne prikurujú..

A spíme.

A dobre sa nám spí.

Ráno je hmla a také neodbytné mrholenie nás dlho sprevádza. Trošku si skracujeme trasu. Mrholí až do špiku kostí.

Dokráčame až na Tematín, kde sa občerstvujeme.

Hor sa do civilizácie!

V civilizácii sme našli i krčmu. Sušíme sa. Blaho.

Smer Bratislava. V Novom Meste na stanici komentujeme rôzne typy záchodov. Najmä tie turecké, čím si vyslúžime mnoho úškrnov a zdvihnutých obočí od spolusediacich.

A vo vlaku hráme robotíkov :)

Turistiku úspešne ukončujeme na omši v Trojičke.

Ďakujem všetkým za príjemnú spoločnosť: Anne, Baške, Zuzke, Žofke, Denisovi, Igorovi, Maťovi, Tomášovi.

Hanka :)