Najvyšší vrch

Kategória:

Kronika

Turisti opäť na výprave! Po vianočnom hodovaní sa trošku pozvoľna rozhodli navštíviť Devínsku Kobylu, Devín a Sandberg. Stretnutie naplánované na 9.00 miestneho času "nečakane" nedodržali všetci spolu turisti.

Sviatočné nedeľné ráno sme spolu zahájili detskou svätou omšou v Kostole Ducha svätého v Dúbravke. Následne sme sa zvítali so všetkými omeškancami, prezenčka bola kompletná (takmer), nasledovalo zoznamovacie koliečko. To každý zvládol (vynechala sa časť o zaujímavostiach o sebe z dôvodu väčšieho počtu účastníkov). Na prelomenie komunikácie a uľahčenie zoznamovania sme obdržali zoznam otázok. Zistili sme, že prekvapivo málo ľudí býva v dome s viac ako ôsmimi poschodiami, a že prekvapivo veľa ľudí zasvätilo svoj život počítačom.

Pri kaplnke a lurdskej jaskynke v Dúbravke sme prosili za ochranu a požehnanie počas nášho výletíku.

Popri turistikovaní sme narazili na fascinujúce kaverny (vojenské bunkre pod zemou s viacerými východmi a systémom chodieb) uprostred lesa, ktoré verne slúžili počas prvej a druhej svetovej vojny. Pozreli sme, pofotili sme a hor sa ďalej!

Nemôžem nespomenúť odkaz, že vraj od malého bradatého trpaslíka, čo nám sľúbil poklad v údolí s totemami. Poklad sa aj našiel, ale na moje vlastné prekvapenie išlo o ozajstný hmotný poklad. Nik predsa nepohrdne kakaovými rezmi uprostred túry.

Devínsku Kobylu sme si mohli naplno vychutnať, počasie bolo na našej strane. Videli sme široko-ďaleko až na akýsi vrch v Alpách. Výhľad nabral grády na výhľadovni vyrobenej z obalu rakety. Mnohí z nás neodolali a vyšli sa pozrieť, do rakety predsa neleziete každý deň. Pozreli sme, pofotili sme a hor sa ďalej!

Zostup z Kobyly, asi najmenej náročný úsek nenáročnej túry, len trošku blatka. Zrazu sme sa ocitli pred Devínom. Skupinka sa rozdelila, niektorí tUPCi pohrdli prehliadkou tohto symbolu Slovenska (štúrovci sa v hrobe obracajú). Po starostlivom a mätúcom prepočítavaní peniažtekov sa všetko dorovnalo a mohli sme si užiť staré múry, staršie múry a jedinečný pohľad na rakúsku stranu sútoku Dunaja s Moravou. Pozreli sme, pofotili sme a hor sa ďalej!

Všetci sme sa svorne zišli U Rytiera, pri slávnom podniku za rozumné ceny pod Devínom. Tu už niektorých opustili sily, či tlačil čas, tak sa naše rady zúžili a cesta mierila na Sandberg. Už v pološere sme si vychutnali pohľad na piesočné bralá a posledný výhľad na západný blok. Naše putovanie sa skončilo úspešne.

Presvedčili sme sa na vlastnej koži, že Bratislava nie je len betón, sklo a železo, ale aj krásny kúsok prírody, ktorý sa oplatí objaviť. Všetci účastníci ďakujú organizátorom za neobyčajne strávenú nedeľu s neobyčajne príjemnými ľuďmi. A organizátori sa potešili každému účastníkovi, ktorí vymenil leňošenie za turistikovanie.