Ty brďo, to bola lyžovačka

Kategória:

Kronika

Priznám sa, že keď som uvažoval nad touto akciou, tak som sa trochu obával, koľko ľudí sa prihlási. Totiž turistika, to nie je len chodenie po horách. Môžeme tam kľudne pridať v lete cyklistiku a horolezectvo a v zime snežnice, skialpy, bežky alebo lyže. A ja som sa rozhodol práve pre tie lyže. Keď ma ale presviedčali, že študenti nepôjdu, lebo permanentky sú drahé, rozmýšľal som radšej nad nejakým menším a lacnejším strediskom. Tak sa zrodil nápad ísť pozrieť na stredisko s názvom írečitým - Brdo Malinô.

Obavy sa čiastočne vyplnili, pretože hoci bolo chvíľami prihlásených 10 záujemcov, nakoniec sa počet ustálil na siedmich statočných - skvelých lyžiaroch a snowboardistoch. Dokonca sme mali medzi sebou aj návštevníka z ďalekého Anglicka (noo... teda asi 2 hodiny vzdialeného). Medzi účastníkmi bola aj baba, ktorá sa mi na predchádzajúcej akcii veľmi zapáčila, takže akciu som považoval za úspešnú a to sa ešte ani nezačala :)

Ale späť k priebehu - po menších zmätkoch na stanici sme sa všetci idúci z BA napratali do vlaku. Teda všetci, okrem Jančiho, ktorý uviazol v nezjazdných ranných uliciach (... a v Blavě kalamita jak na Sibiři - tři centimetry sněhu a na Dlouhých Dílích čtyři...). Vo vlaku sme spapali koláčik, pokecali a prípadne dospali skrátenú noc. V Žiline sme pribrali Mirku a čochvíľa sme už vystupovali v Ružomberku. Čakanie na skibus sme si skrátili hrou Frčkaná. Veľmi dobre v nej vidno, kto vie klamať pohľadom a kto nie :). Počas hry sa ozval Janči, že chytil nasledujúci vlak a smeruje za nami.

Po krátkom presune skibusom sme sa ocitli pri údolnej stanici lanovky. Vlakové lístky sme vymenili za skipasy a dočasne sme sa rozlúčili s našim Anglickým kamarátom, ktorý sa zapísal do školy snowboardu. Ostatní sme sa pustili skúšať zjazdovky a lanovky - najprv novú štvorsedačku a neskôr staršiu pomu opodiaľ. Zjazdovka pri pome bola zaujímavejšia, a tak sme tam niekoľkí ostali celé doobedie. Na obed sme sa všetci stretli v reštaurácii, kde sme sa posilnili čajom a ľahkým obedom. Trochu sme sa porozprávali a hor sa do ďalšieho lyžovania.

Poobedie sa nieslo v znamení lyžovania po zjazdovkách, ale aj mimo nich - prešli sme niekoľko múld a vyskúšali lyžovanie v lesíku, guľovačku... A Jančiho stále nikde. Už som pri čakaní na vlek žartoval, že Janči ostal doma a len nás tak cez telefón naťahuje, keď v tom si človek predo mnou dal dolu helmu - a hľa - Janči :) Spoločne sme teda ešte čo to polyžovali a postupne sa začali presúvať dolu k údolnej stanici, aby sme stihli skibus domov. Julku sme nechali na svahu, pretože ona pokračovala neskorším vlakom smerom na východ.

Cestou späť sme postíhali všetky spoje a na stanici v Ružomberku sme minuli polovicu zásob kávy v automate. Debata v kupé sa niesla v znamení koncertov a hry na hudobné nástroje (len v teoretickej rovine).