Rýchlokurz - ako prežiť dva dni v prírode bez mamy

Kategória:

Kronika

Turistiku milujem od malička, a snáď čím som staršia, tým viac ma to baví. Po dlhšej dobe sa podarilo Ďurimu dať opäť dohromady silnejšiu zostavu mladých nadšencov, ktorí sa radi vzdali svojho tradičného pohodlia, odhodili mobily, na pár hodín vyhodili z hláv heslá na facebook a plní elánu potvrdili svoju účasť na túto akciu.

Rozhodli sme sa, že už dlhší čas trvajúce jesenné počasie, treba a využiť a podniknúť nejaký podnetný výlet do prírody . Rozhodnutie padlo na pohorie Vtáčnik. Dopredu sme sa dohodli, že výlet to bude zameraný predovšetkým na prácu s mapou a buzolou, orientáciu v teréne, ale aj na stavbu núdzového prístrešku.

Spoločne sme sa stretli na hlavnej stanici v Bratislave o 6:30 ráno, kde sme si zakúpili lístky na vlak do Partizánskeho. Tí unavenejší z nás, vo vlaku mohli dohnať deficit spánku, poprípade zahnať hlad skorými raňajkami, no predovšetkým si pospájať mená a tváre ľudí, s ktorými budeme nasledujúci víkend tráviť spoločne. Z vlaku sme prestúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do Hornej Vsi. Práve od tohto miesta sa začalo naše skutočné putovanie- čakali nás Žarnovské a Buchlovské skaly. Už od začiatku sa náš pochod niesol v rodinnej atmosfére, keď Vigo duchaprítomne vytiahol z ruksaku kakaový závin, aby sme sa pred cestou posilnili. Očka sa nám rozžiarili, žalúdok sa potešil a duša si uvedomila ,ako ďaleko sme od našich mamiek.

Pretože sme vyrazili relatívne skoro ,v jesennom ráne, na ešte vlhkej tráve a koreňoch bola opatrnosť na mieste. Vo vzduchu bolo cítiť zaujímavú zemitú vôňu jesene. Kochali sme sa nádhernými výhľadmi, až pokým sme sa nedostali na Buchlov. Tam sme si dali spoločný obed, no a opäť sa trošku viac spoznali a s nadšením sme sa pustili do objavovania bushcraftových tajomstiev ,do ktorých nás zasvätil Ďuri. Mali sme možnosť si vyskúšať ako sa orientovať pomocou kompasu a určiť jednotlivé pohoria vôkol nás. Riadili sme sa heslom -bushcrafter s prírodou nebojuje, ale užíva si každú chvíľu pobytu v nej.

Toto nebolo len také putovanie, ale vyskúšali sme si doslova až také „zálesáctvo“! Pre väčšinu ľudí, ktorí prírodou len tak prechádzajú , je Bushcraf asi neznáme slovo, no naša skupinka sa rozhodla zažiť niečo viac -rozprúdiť krv v žilách, zvýšiť si adrenalín, poprípade vyskúšať - „nelez tam“ miesta.

Pokračovali sme ďalej, až kým sa nezačalo stmievať a my sme boli nútení začať improvizovať v prírode. Postavili sme si prístrešok a dva stany. Založili sme ohník a upiekli naše slaninky, ktoré nám padli na úžitok. Keďže sme celý deň putovali a doľahla na nás prirodzená únava, tak sme sa rozhodli ísť spať. Spánkom si doplniť silu na nasledujúci deň ,kedy sa budeme oboznamovať s umením prežitia v „divočine“.

Nasledujúce ráno oddýchnutí a plní nových síl , sme zbúrali náš improvizovaný nocľah a pokračovali sme približne 15 minút, ktoré nás delili od vrchu Vtáčnik. Bolo zaujímavé stráviť noc takto v lese, bez akéhokoľvek stretu s civilizáciou.

Pokračovali sme po hrebeni Vtáčnika, odtiaľ sme vystúpili na Biely Kameň a Veľký Gríč . Z tohto miesta bol krásny výhľad na panorámu mesta Handlová, odkiaľ nám o 16 hodine odchádzal vlak do Bratislavy.
Po krátkom oddychu na Gríči, sme pokračovali v našom putovaní, no tentokrát sa už smelo spúšťame do mesta a keďže sme ešte mali dostatok času pred odchodom vlaku, tak sme sa rozhodli pre návštevu miestnej reštaurácie, kde sme si objednali ako správni Slováci tradičné bryndzové halušky. Svojim atypickým zjavom a dobrou náladou sme zaujali nielen verejnosť, ale aj samotného majiteľa, ktorý nám spestril náš krátky pobyt v Handlovej tým, že nám priniesol alkoholovú želatínu, po ktorej sa nám nálada vyburcovala na maximum. O 16 hodine sme nastúpili na vlak a každý z nás v tichosti spracovával dojmy uplynulých hodín, ktoré sme strávili takto odviazane.

Akciu sme sa rozhodli zakončiť sv. omšou v Bratislave, čo bolo úžasnou čerešničkou na torte. Celý výlet sme všetci prežili bez ujmy, pričom sme potešili svoju dušu a rozohriali telo.

Nový deň v móde „normál“ môže začať, blázni sú už doma.

Bushcraft môže byť pre niekoho životná cesta, no pre niekoho ako my, to bol neuveriteľný zážitok. Boli to príjemné dva dni, ktoré nám umožnili odreagovať sa od života v meste. Vyrazili sme tam ako cudzí ľudia, no vrátili sme sa ako priatelia, s omnoho ľudskejším prístupom k sebe, k prírode ,no predovšetkým k druhému človeku. Odporúčam každému takýto pobyt, kde zabudnete na všetky strasti každodenného života.