Silvester na horách

Kategória:

Kronika

Písal sa rok 2010. Ale to už len chvíľku. Mala prísť veľká zmena, niečo ako Nový začiatok. Priestor priam žiadajúci si, aby sa človek nad sebou zamyslel, prehodnotil svoj život a pokúsil sa vykročiť späť na pravú cestu. Trúfam si napísať, že každý z nás si týmito pokusmi prešiel. Pokus o reset, zabuchnutie svojho starého ja niekde na povale a nadšenie plniť nové predsavzatia. Niekedy nám to vyšlo, niekedy čiastočne, ale žiaľ si musíme priznať, že najčastejšie sme sa po pár dňoch rozutekali na povalu. Sme ľudia a bude sa nám to stávať často. Dôležité je napredovať po malých krokoch a neprestať i keď sa nám zdá, že okolo nás je len tma.

Na počiatku bola tma. A potom sme si zažali. Postupne sme zaplavili skoro všetky miestnosti po našom základom tábore v Terchovej. Náš presný počet ani neviem. Aj po dvoch dňoch som na chodbe zbadal nejakú usmievajúcu sa tvár, ktorú som si z predošlých dní ale naozaj nepamätal. Keďže nie všetci pricestovali hneď prvý deň a niektorí zas odišli aj skôr, o dynamiku v našom mravenisku bolo postarané. Akoby to nestačilo, k dynamike prispievali aj rôzne druhy mravcov. Tento rok sme sa totiž rozhodli spolupracovať na spoločnom Silvestri aj s bratmi evanjelikmi. Teda boli tu turisti z upece, evanjelici z mostu a potom takí hybridní mravčekovia. Po dlhých prípravách oboch vedení sa nám podarilo zostaviť program, pri ktorom by bol aj vlk sýty aj ovca celá (čítaj bola aj turistika a lyžovanie, aj spločenský a duchovný program).

Za tých pár dní pobytu v Jánošíkových horách človek mohol zažiť tak rôzne zážitky, že ak by ste si to vypočuli od dvoch rôznych ludí, bola by vysoká šanca, že vám ani na um nepríde, že by mohli tento čas tráviť spolu. Prvá časť mraveniska skoro ráno nasadla na skibus a vybrala sa brázdiť svahy, naháňať sa s ratrakmi či robiť si z vleku slalom. Domov prichádzali unavení a nakoľko často medzi prvými, čas trávili varením alebo si odbehli využiť služby neďalekej sauny alebo bazéna. Druhou skupinou boli light turisti tzv. výletníci. Tí prichádzali väčšinou mokrí, lebo ich túry sa končili neraz guľovačkou. Zažili ale na svojej prechádzke veľa pekných vecí, či už srnku, výhľady, teplý čaj alebo hudobnú zábavu na chate. Zdatnejší mravčekovia sa vyštverali každý deň až niekam na hrebeň a nechali sa ošľahať vetrom, snehom ale aj slniečkom. Hlavne prvý deň mali krásne, priam až gýčové výhľady na celú krajinu pod nimi. Neraz boli nútení použiť aj železo na nohách. Diery, rozsutce, Stoh, Poludňový grúň,Veľký Kriváň a ďalšie miesta si smelo môžu zapísať do svojho turistického denníčka. Hádam najkrajší pocit na celých ich túrach bol návrat na chatu, kde sa mohli hodiť konečne do postele.

Ak nerátame tých, čo sa rozhodli stáviť deň oddychom na chate alebo jej blízkom okolí, ostáva k vymenovaniu už len posledná skupina, ktorá si pobyt na horách vychutnávala plným dúškom. Vyrážali ako prví a po nich sa už nik iný nevracal. Ak iní brali päťkilový ruksak, oni si prihodili minimálne raz toľko. Ich šúchavý a neraz aj šuchtavý pohyb napovedal o zmysle degustácie okolitej prírody. Testovali ju na vyplazenom jazyku, cez privreté oči a občas aj smelým hupnutím do jej bielych perín. Nuž kondička ťažko príde a ľahko odíde. Ešte aj toho snehu im bolo primálo a tak si skialpy neraz na chrbte našli svoje miesto. O čo viac si potom užívali zjazdovku, keď ich už len tá delila od civilizácie. Ešteže snežné delá chŕliace to biele čudo blikali, lebo vo svetle ich čeloviek by do nich isto napálili. Ich pocity po príchode na chatu už ani nemusím opisovať. Stručne –boli radi, že sa dogúľali po vlastných.

Nuž ale ako som už spomínal aj ovca mala ostať celá a tak okrem zabavenia sa v prírode sme trávili čas spoločenskými hrami, spoločným programom, premietaním filmu, diskusiami a samozrejme nechýbala modlitba, omša či zamyslenia. Najobľúbenejšim programom aj tak bývalo jedenie. Hlavne to spoločné večerné, na ktoré sme sa všetci veľmi tešili. Nuž ako to už býva, k jedeniu patria aj menej príjemné veci ako príprava či umývanie riadu. Paradoxne sú to práve najlepšie príležilosti ako sa zblížiť s ostatnými a pritom spraviť aj službu blížnym. Celý program vyvrcholil na Silvestra, kedy po niekoľko hodinovom programe prepletenom hrami a prípravou kapustnice, sme sa vybrali pred chatu sledovať búrlivý a hlučný príchod nového začiatku roka. Každý ho poňal po svojom. Netvrdím, že sme sa k tomu rachotu nepridali aj my svojim kúskom, ale až takéto ohnivé predstavenie sme na dedine nečakali. Keď posledné ohnivé draky prestali rezať temnú oblohu preplnenú dymom z petárd, vrátili sme sa dnu pripiť si dobrým novoročným punčom, keď už bola taká príležitosť. Uzimeným veru pookrial telo. Pre hladných tu čakala kapustnica. Nebolo ju treba veľmi núkať. Zábava pokračovala ďalej a ani si nespomeniem dokedy. Dosť na tom, že ranné vstávanie prišlo príliš skoro.

Nakoniec sme všetko pozhasínali a mravenisko sa posutupne vyľudnilo. Nastala tma, ale my sme si už v srdciach niesli svetlo pre nový rok.