2018
Rozprávka o siedmich statočných
Kategória: Kronika
Kategória:
Kronika 
Veľké batohy, turistické paličky, foťáky, ba dokonca sem-tam aj nejaký otlak. Čože sú to za zaujímavé bytosti?? Oni sami sa nazvali: "Sedem statočných v divočine". Ale kto skutočne sú? Žijú úplne obyčajný život, v úplne obyčajnom svete. Ale túžba po dobrodružstve a po nových skúsenostiach ich priviedla do tej najväčšej divočiny, Nízkych Tatier. A takto sa ich príbeh začína. Štyria odvážni junáci bežia na autobus v Banskej Bystrici, ktorý už-už odchádza. Tu ich čaká spanilá deva z iného kraja, aby s nimi zdieľala toto dobrodružstvo. Cesta do Telgártu, kde sa ich púť začne, bola veselá a ubehla rýchlo. Krásny, malebný Telgárt ich už víta. Nad ním sa v lesku zapadajúceho slnka črtá vysoká Kráľova hoľa. A naši piati statoční nemajú kde hlavu zložiť. A tu hľa, dobrý gréckokatolícky farár so svojou žienkou ich prichýlili do skromného, ale pre nich predsa len luxusného príbytku. A oni už len snívali sny plné odvahy a to ešte netušili, čo ich len čaká. Deň 1.: Slnko vychádza, ale naši odvážlivci sú už na ceste. Zdolávajú vysokú, privysokú Kráľovu hoľu, na ktorej možno objavia aj začarovaný hrad s princeznou :). Ale kdeže, hore je to oveľa krajšie ako v rozprávke.
Všade dookola hory, lesy, rieky, polia, dedinky... šíri svet plný farieb a slnka ... a tam na severe sa črtajú hory vysoké, nazývané aj Vysoké Tatry... a tie ich už do konca dňa neopustia. Tak je príjemný čas pre nich si dať aj niečo dobré pod zub. A naša veselá skupinka je plná života, energie, keďže ich púť je ešte stále len na začiatku. Kráčajú, smejú sa od ucha k uchu (však Vigo), je im dobre :). Sem-tam aj spanilú turistickú princeznú stretnú. Ale o tom by vedeli porozprávať najmä chlapci. Hrebene, hrebienky sa vinú do ďaleka. Pocit, ako keby ste sa presunuli do bájnej Stredozeme z knihy Pán Prsteňov, kde Spoločenstvo Prsteňa zachraňovalo prstienok... a... ale to už je iný príbeh... Až tak sa na to táto krajina ponáša. A tak cesta kľukatá ich do chalúpky zvanej Andrejcová chata zaviedla. Tu ich čaká odpočinok, ohník, príjemné rozhovory "o zmysle života" a medveďoch so spoločensky unavenými spolupútnikmi. K večeru sa dve spanilé devy ukážu, ktoré zachránil náš udatný hrdina Joži od medveďov a do chalúpky bezpečne doviedol. A nakoniec všetko pospalo ako zarezané a do taktu pochrapkávalo.
Všade dookola hory, lesy, rieky, polia, dedinky... šíri svet plný farieb a slnka ... a tam na severe sa črtajú hory vysoké, nazývané aj Vysoké Tatry... a tie ich už do konca dňa neopustia. Tak je príjemný čas pre nich si dať aj niečo dobré pod zub. A naša veselá skupinka je plná života, energie, keďže ich púť je ešte stále len na začiatku. Kráčajú, smejú sa od ucha k uchu (však Vigo), je im dobre :). Sem-tam aj spanilú turistickú princeznú stretnú. Ale o tom by vedeli porozprávať najmä chlapci. Hrebene, hrebienky sa vinú do ďaleka. Pocit, ako keby ste sa presunuli do bájnej Stredozeme z knihy Pán Prsteňov, kde Spoločenstvo Prsteňa zachraňovalo prstienok... a... ale to už je iný príbeh... Až tak sa na to táto krajina ponáša. A tak cesta kľukatá ich do chalúpky zvanej Andrejcová chata zaviedla. Tu ich čaká odpočinok, ohník, príjemné rozhovory "o zmysle života" a medveďoch so spoločensky unavenými spolupútnikmi. K večeru sa dve spanilé devy ukážu, ktoré zachránil náš udatný hrdina Joži od medveďov a do chalúpky bezpečne doviedol. A nakoniec všetko pospalo ako zarezané a do taktu pochrapkávalo.Deň 2.: Už 7 statočných kráča a ešte bude. Pred východom slnka vyrazili a po západe ešte kráčajú. Spoločnosť veselá, spevavá kopce zdoláva a nevzdáva sa. Však aké by to bolo, keby sa vzdali a domov s hanbou prišli (však Korinta). Po výdatných raňajkách, priam ako hostina, sa im dobre kráča. Šarapatu im len začnú robiť boľavé nohy a ťažké batohy. Telá sú unavenejšie a unavenejšie... A tak ešte výdatnejšia hostina cez obed telá občerství a dušu obšťastní. A viete, že sedem statočných aj poobedňajším spánkom oddychovalo? Ale beda! Ťažká chvíľa pre našich siedmich statočných nastáva. Slnko páli a vody nieto. Hrdlá suché túžia po kvapkách živej vody. Oni sa nevzdávajú a pokračujú v púti a vodu hľadajú. A viete čo? Ono sa im to nakoniec podarilo. A prameň živej vody objavili, blízko miesta s tajomným názvom Ramža, ku ktorému sa viaže aj pár legiend :D. A potom so štastnými srdcami kráčali a spievali si. Až slnko zašlo a vyšli hviezdy... A im sa podarilo prísť do kráľovstva zvaného Čertovica. Tam ich už prichýlili a dobre sa o nich postarali. Večera v znamení vyprážaného syra a rôznych rozmanitých vôní. Ubolené telá nechali pookriať v teplej vode lázňovej. A nakoniec už len pomodliť sa, zakukliť do spacáka a spať.
Deň 3.: Aj hľa, statoční opäť kráčajú, no nie už dlho. Ich púť sa už ku koncu chýli. Síl majú už málo, no nevzdávajú sa. A svet okolo je len krajší a malebnejší. Najprv chalúpka, chatička M. R. Štefánika a potom hľa, stúpajú. Priam až do neba, ale nie, žiaľ, až tak vysoko. A vystúpili veru všetci (teda skoro) na končiar vysoký, zvaný Ďumbier. To bol pocit, predsa len ako v tom nebi :). Ale potom ich už, žiaľ, čas tlačil, tátoša autobusového chceli stihnúť. Ale bolo ešte občerstvenie duchovné pre dušu - omšička v sladulinkých čučoriedkach s naším otcom Ľubošom. A už len hybaj dole a dole autobus stihnúť. A veru stihli, veru až moc :). Aj keď sa ešte pár dobrodružstiev prihodilo, nakoniec všetci domov dobre prišli.
Záver: A to bol príbeh našich siedmich statočných, ako sa s vrcholmi pasovali a nakoniec zvíťazili. A viete, ako to všetko viem? Bola som tam s nimi, medzi siedmimi statočnými. Videla som všetku tú nádheru a veru už sa teším na ďalšie dobrodružstvá a huncútstva. Nepridáte sa aj vy?
