Arpád

Kategória:

Kronika

V nedeľu 2. decembra som sa konečne odhodlal vydať na moju prvú akciu s turistickým tímom upecečka.

Stretávka bola pred Kostolom Najsvätejšej Trojice o 6:50 - vstávať sa mi asi ako každému nechcelo, ale pred kostolom sa začali stretávať veľmi zaujímaví ľudia. Aspoň z môjho pohľadu takí vyrovnaní, pokorní - sršal z nich pokoj... :-) No ale aby som zas neprechválil, tak dochvílnosť im nič nehovorila :).

Každý, keď sa niekde vyberie prvý raz s ľuďmi, ktorých nepozná, tak ide s malou dušičkou. Ale ja som bol hneď ráno po omši presvedčený, že som natrafil na fajn ľudí.

A tak sme sa premiestnili na autobusovú stanicu - radšej peši, aby sme sa po omši trochu zahriali.

Autobus nás priviezol do Smoleníc, odkiaľ sme vyrážali na túru a kde sme sa už skompletizovali.

V dobrej nálade sme sa premiestnili na miesto zvané Hlboča (občasný vodopád), kde sme sa pri soške Panny Márie pomodlili. Až tam mi začalo docvakávať, prečo sa akcia volala R.I.P. Arpád - keď tam Ďuri vysvetľoval, ako Arpád premával medzi Bratislavou a Tatrami.

A tak sme sa vybrali objavovať železničný rušeň Arpád, ktorý niekoho napadlo rozpoliť a pouziť ako senník na dvoch miestach. (Tu si nie som istý tou historkou - priznávam, nedával som pozor.)

Je zaujímavé, akí sú ľudia rozmanití a čo sa všeličo zrodí v ich hlavách.

Podarilo sa nám objaviť obe časti lokomotívy, aj keď časť už chýbala - asi niekto postupne pílkuje do zberu druhotných surovín :).

Pri druhej časti nášho Arpádka sme si dali obedovú prestávku a zahrali si jednu fajn hru, pri ktorej dominovali Miškovia, hlavne hlavný výmyselník tejto hry (priezvisko neviem), ktorý nevedel odolať pokušeniu vždy niekoho ťapnúť po ruke a tak sa stávalo, že človek dostal aj od dvoch ľudí naraz.

Pre nezasvätených to nebudem vysvetlovať - treba chodiť na akcie a budete chápať aj vy :).

Odtiaľ nás čakal ešte výstup na Čiernu skalu, odkiaľ bol priemerný výhľad a zostup dole do Plaveckého Mikuláša.

Pri zostupe sme si na jednej lúke ešte zahrali frisbee, ale nepodarilo sa nám vydržať 43 hodov taniera bez pádu. Ale tak my sme skromní ľudia :).

A šup dolu do Mikuláša, kde sa veľmi romanticky rozsnežilo a aj nám rozsvietili jednu sviecu pri studni. V spojení s modlitbou to bola veľmi silná časť našej túry.

Napriek tomu, že som častým návštevníkom Malých Karpát, o Arpádovi som sa dozvedel až teraz, takže človek spoznáva a učí sa celý život.

Som veľmi rád, že som sa mohol na tejto túre stať súčasťou tejto skupiny ľudí a chcem sa poďakovať za krásny deň v mojom živote.