Opekanie sa na Baranci

Kategória:

Kronika

Vyrazili sme v piatok poobede z hlavnej stanice v Bratislave do Liptovského Mikuláša. Najrpv nás bolo zopár, no postupne k nám prisadali ďalší spoluturisti. Počas cesty sme sa spoznávali, zahrali Banga, kde dobro víťazilo nad zlom :). V LM sme prestúpili na autobus do Žiaru, kde sme mali dohodnutý privát. Ubytovanie bolo útulné, večer sme strávili pri chutnej večeri a vymýšľaním mien pre robotov.

Ráno sme sa prebudili do pekného rána s výhľadom na jeden z cieľov našej cesty – Baranec. Plní síl sme sa pustili do šľapania, počas ktorého sme, ako nám GiorGio sľúbil, cestovali časom. Jar bola kúsok nad Žiarom, vyššie s pribudajúcim snehom prišla zima a nakoniec s pribudajúcou teplotou prišlo leto. Na Baranec vedie technicky jednoduchší výšľap, dobrý sneh nevyžadoval mačky. Na vrchole sme sa vďaka vetru presunuli do zimy, ale iba na chvíľu, kým sme sa nevybrali strmším hrebeňom do Žiarskeho sedla. Dvom z nás sa zima nepozdávala, a tak sa radšej vrátili naspäť do jari. Po strmšom začiatku hrebeňa sme sa presunuli do leta, kde sme si dopriali obedňajšiu prestávku. Každý niečo vytiahol, a tak sme sa do sýtosti najedli a popritom poopaľovali. Tam sme sa rozdelili na dve skupinky, jedna išlia priamo na Žiarsku chatu, druhá si ešte dopriala výšľap na Plačlivô. Plní sĺz sme sa kochali výhľadom z vrcholu... Ale nie, tešili sme sa, ale nie až tak :). Z Plačlivého sme sa vybrali na Žiarsku chatu, kde sme sa spojili s ostatnými. Vrátili sme sa do Žiaru, do súčasnosti, kde sme si splnili občiansku povinnosť na prezidentských voľbách. Výlet nám dal toho veľa – príjemných zážitkov a opálenia. Už sa neviem dočkať na ďalšie cestovanie časom. 

Súhrn: stúpanie 1630 m, vzdialenosť 18,6 km

J.