Batúry, (ne)tradičné Malé Karpaty
Kategória: Kronika
Kategória:
Kronika Zvoní budík zvoní, pri mojej posteli.
Ktože ho nastavil? Pätnásti turisti.
Pätnásti turisti, turisti hôrni,
akých ľudské oči v Novom Meste n. V. viacej nevideli!
Pätnásti turisti, turisti Karpát,
akoby im do desiaty dala jedna mater šalát.
Jednému šalát dala, druhému slaninu,
aby sme prekonali nejednu planinu.
To sú turisti jak oltárne sviece,
keď idú na Čachtický hrad, celý sa trbliece.
Topánky vysoké, blatom obrúbené,
ved skoro 30 km boli nám sľúbené.
Bufo, merino, vody litre dvojo,
aby sme nemali sucho v hrdle, no jo!
Keď sily rozložia v karpatskom pohorí,
nad nami sa krásny deň zazorí.
A keď nám v úvode dvaja odpadlíci zdupkajú,
na hrade priberieme ďalšieho krajana a straty sa pomaly vyrovnávajú.
Hoj a keď sa nad nami Plešivec blysne,
to až hen vo Vrbovom je koniec túry iste.
Za nami v Čachticiach zámok murovaný,
ktože nám pod slnkom voľne kráčať zabráni?!
A ten náš kapitán, to je len veľký pán,
nech má aj na ďalšie turistiky taký dobrý plán.
Túra končí pri pive, dobrá nálada sála,
Šikmá veža vo Vrbovom nám na pozdrav máva.
Od Čachtíc k Dunaju turisti spievajú:
Dajže, Bože, šťastia hôrnemu šuhaju!
Šťastia, Bože, šťastia, zrána i zvečera,
a to takou mierou, akou nám on namerá.
Boli časy boli - ale sa minuli.
Po peknom víkende tešíme sa na ďalšie túry.