Na hranici

Kategória:

Kronika

V jednu marcovú nedeľu sa vybrala hŕstka upecečkarov zdieľajúcich spoločnú záľubu v pobyte na čerstvom vzduchu na celodennú prechádzku. Hŕstka to bola celkom slušná, vlastne celá hrsť – bolo nás 25. Ráno bolo rezké, skorojarné, preto sme sa všetci potešili, keď pod most Lafranconi, ktorý bol naším stretávacím miestom, dorazil aj nikdy nemeškajúci šéf a mohli sme vyraziť. Cieľov sme mali hneď niekoľko, všetko lukratívne destinácie u našich západných susedov. Naším hlavným zámerom však bolo vychutnať si prechádzku a spoločne strávený čas využiť na vzájomné spoznanie sa.

Nič sme nenechali na náhodu a hneď na prvej zastávke sme si zahrali nejaké tie zoznamo-vačky, ponaháňali sa za lietajúcim tanierom a zahrali prvé z netradičných súťažných disciplín, ktoré pre nás pripravil Big Boss spolu s Lenkou a Jožkom. Súťaže nás sprevádzali celým dňom a na ich konci bolo našou úlohou pomocou získaných indícií uhádnuť rozprávkovú dvojicu. Tento program nám príjemne spestril deň. Tak napríklad, zbierali sme zápalky do škatuľky jednou rukou (Zdá sa vám, že čo je na tom? Len si to vyskúšajte! :), vymýšľali sme prívlastky slovenským obciam alebo sme potrápili svoje umelecké cítenie pri vymýšľaní oslavných ód bájnych hrdinov a buditeľov. Rozveselení spestrením programu sme pokračovali v putovaní ďalej, až sme napokon dorazili k drevenej rozhľadni, z ktorej bol výhľad naširoko-naďaleko. Hore na rozhľadni sme na vlastnej koži pocítili, že jar ešte neprevzala nad zimou plnú moc, a tak sme si poniektorí okrem výhľadu vychutnali aj do špiku kostí prenikajúci „vetrík“. Po masovom, skupinovom, párovom aj individuálnom fotení a hrdinskom prekonaní náporov vetra sme si pod vežičkou rozložili obed. Tí šťastnejší z domu vystrojení rezňami a tí z intráku s trochu skromnejším repertoárom :).

Lesnou cestičkou sme dorazili k našej ďalšej zastávke. Bol ňou hrad Pottenburg z 12. storočia, presnejšie jeho zrúcanina. Ako správni dobrodruhovia preskúmali sme najmä zachovalú strážnu vežu, v ktorej nám niektorí naši mládenci predviedli svoje lezecké umenie. Táto veža ako jediná časť hradu prečnieva ponad stromy, preto ju vraj možno vidieť aj z Bratislavy. Po prieskumníckej zastávke nás čakal pochod peknou rovinatou krajinou, prevažne cez lúky. Cestu sme si krátili rozhovormi, predbiehaním sa v nadhadzovaní ďalších a ďalších pesničiek a poslednými súťažnými disciplínami. Súťažili sme, ktorá skupina prehodí lietajúcim tanierom najväčšiu vzdialenosť (spolupracovali všetci členovia skupiny a pri tom vetríku to bolo zaujímavé :). Nakoniec sme dorazili do Hainburgu a keďže bol práve čas odchodu autobusu smer Bratislava, rozhodli sme sa, že prehliadku tohto malebného rakúskeho mestečka odložíme nabudúce. Vrátili sme sa teda do nášho hlavného mesta a spoločne strávený deň sme zakončili svätou omšou v Kostole sv. Ladislava.