Benda V

Kategória:

Kronika

Turisti TUP-ci nie sú len suchozemské a horské krysy, ale ide nám to aj na vode. A preto ku každému správnemu turistickému letu patrí aj tradičný BENDA – splav. Tak tomu bolo aj tento rok a konala sa výborná splavová akcia BENDA 5. Ako väčšina turistických akcií, začala sa aj táto stretávkou a postupným zoznamovaním sa na Bratislavskej hlavnej železničnej stanici, aby sme takmer všetci spoločne nastúpili do vlaku smer Banská Bystrica. Niekoľkohodinovú cestu vlakom sme si krátili druhým kolom zoznamovania, socializácie a tak sme do Bystrice dorazili ako celkom zoznámená a zohraná parta. Tu sa k nám pripojili zvyšní dvaja členovia vrátane zmeškanej Aďky a všetci sme nakoniec svorne a šťastne dorazili vo večerných hodinách do kempu v Slovenskej Ľupči – štartovacieho bodu nášho splavového dobrodružstva. Za hlasitého sprievodu tekutými prostriedkami motivovaných ďalších táborníkov - východniarov sme postavili stany a po pár pokusoch dokonca založili ohník, aby sme mohli aj napriek dažďu pomerne úspešne opiecť slaninku a špekáčiky a navečerať sa. Potom sme mohli pokojne (až na ten škrekot „slávikov“ z Východu :) ) zaľahnúť a fyzicky aj psychicky sa pripraviť.

a ide sa na to...

Akcia začala hneď druhý deň po raňajkách, zbalení stanov. Vody bolo v Hrone požehnane a vďaka Bohu nám splavová firma nakoniec predsa len zapožičala gumové člny – kanoe a mohlo sa ísť na vec. Pobalený a po inštruktáži sme išli na vec. Osem člnov vyplávalo z vodáckeho kempu smerom k prvej méte -  Šalková. Plavba aj napriek vysokej hladine Hrona a pomerne silnému prúdu bola celkom v pohode, pereje niektorí splavili, tí šťastnejší dokonca aj preplávali popri prevrátenej lodičke. Prvou väčšou zastávkou bola dedinka a hať Šalková.

Prenášanie kanoe v Šalkovej

Tu sme nabrali síl a poďho do priamy smer na Banskú Bystricu a odtiaľ do vodáckeho táboriska Iliaš. Tu sme sa utáborili, vysušili veci a znova pri ohníku socializovali, jedli opečené špeciality.

Večerná idilka sa môže začať...

Večerné selanky pri ohníku nám poskytli priestor pre spoznávanie sa, rozprávanie historiek a ostatné veci, ktoré patria k socializácii. Tak sme mohli pookriať a pripraviť sa na posledný deň splavu, obzvlášť na perej Vlkanová..

„...vyrovnať kánoe a rovno do prúseru!“  To boli odporúčania nášho hostiteľa, ako zdolať postrach menom Vlkanová. Tak sme po raňajkách, zbalení vecí a rozloženia sa rozdelenia sa do člnov išli na vec. Po pár sto metroch pokojnej riečky prúd začal naberať na intenzite a to bol neklamný znak toho, ze kotol s vriacou penistou vodou Vlkanová sa blíži. Skúsení zadáci dávali povel na vyrvonanie kanoe a háčikovia makali jak diví. Vyrovnať a do prúseru! Kanoe spadlo do krátera,a aby mohlo byť v zápäťi zaplavené dosť veľkou a intenzívnou vlnou. Vyzeralo to hrozne, ale keď vlnka dopadla J, bolo najhoršie za nami. Nie všetky kanoe však mali také šťastie a tých, ktorí „sa okúpali“ sme svorne počkali a plávali sme ďalej dolu Hronom k nášmu cieľu. Ďalšou zastávkou bol Zvolen, kde sme nakúpili a zároveň aj zjedli proviant, aby sme sa mohli vydať na ďalšiu cestu smerom do Žiaru nad Hronom. Plavba bola príjemná a okolitá malebná prírodný scenéria vytvárala úžasné romantické prostredie.

Plavbou do Žiaru nad Hronom sme narazili na kammených strážcov – hrady. Prvým bol Pustý hrad a po ňom nasledoval hrad Šášovský pri obci Šášov a po pár kilometroch lodičkovania sme prišli do vytúženého cieľa – Žiar nad Hronom. Zakotvili sme kanoe, vytiahli a pripravili na odvoz. Svorne sme sa potom viacerí odobrali na Omšu v tamojšom kostole, aby sme mohli šprintovať a stihnúť rýchlik do Bratislavy. Po zábavom vyriešiení logistiky vo vlaku – aka kto si kam sadne sme sa vďaka mladým bratislavským volejbalistkám, ktoré sa vracali z prehratého zápasu a v dôsledku toho urobili dobrý skutok a prepustili nám miesta. Takže až do hlavnej stanice bolo času dosť na socializáciu. A na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave sme naše tekuté dobrodružstvo Benda V  svorne ukončili a rozlúčili sa. Splav sa podaril, partia bola skvelá, nadviazali sa nové kamarátstva. Okrem tohto to bola aj skvelá priležitosť zastaviť sa, obdivovať krásu Božieho stvorenstva a uvedomiť si silu Božej lásky a prítomnosti.