2018
Fatranská chvíľka poézie
Kategória: Kronika
Kategória:
Kronika 
Začalo to všetko dáko...
Začalo to všetko dáko
keď našich 20 ruksakov
naplnených dobrotami
a aj termo ponožkami
dorazilo na stanicu práve,
keď vízia hôr prekrásnych vládla v každej hlave.
Ideme preč, veľké mesto ostalo stáť,
ideme preč, tam kde smogu sa nemusíme báť,
ideme preč - duše hľadajúce čerstvý vzduch,
ideme - aj Boh je iste veľký dobrodruh.
Divili sa Diviaky v Tepliciach Turčianskych,
kam sa toľko turistov pobralo po vlastných,
u Jožilo čakalo nás prekvapenie milé,
že spať môžme tú noc prvú v ich parádnej vile
a vo vile po tej chutnej kráľovskej večeri
o každom z nás sme sa čosi nové dozvedeli.
Spacáky opustiť ráno
a pohodlie nechať stranou
rozhodol sa každý z nás
pre predstavu väčších krás,
ktoré ponúkol nám Drieňok,
zapísal sa do spomienok
hlbšie ako témy ťažké,
čo počúvaš na prednáške.
Do doliny a zas hore,
počas cesty vtipov more,
les a jeho prekvapenia
ľudské srdcia rýchlo menia.
Slunéčko zachodí za vysokú horu
a za tú nádheru chvála Pánu Bohu.
Druhú noc chatrč, nie vila,
no o to viac nás spojila,
kto mal ešte sily, chcenia,
pustil sa hneď do varenia
pri mesačnom horskom svite,
možno nám neuveríte,
puding, chutné cestoviny,
tiekli nám už všetkým sliny.
Cez noc zima nás netrápi,
turisti sú schopní chlapi,
ukázali svoje sily,
dreva z lesa nanosili
a už v piecke oheň horí,
veru nebudeme chorí.
Odvážlivci medzi nami
rozložili si však stany.
Studené nedeľné ráno,
na tráve už slabší mráz,
vybrali sme sa s radosťou,
dnes to bude Krížna zas.
Slnko vyšlo, výhľad krásny,
mraky ako ovečky,
svätá omša deň rozjasní,
potom dole tanečky.
Vlak nás vezie späť do mesta
a pred nami dlhá cesta.
Vďaka Bohu lesný pocit,
ešte dlho budem nosiť,
kým zas príde výlet nový,
kým si nás zvolajú hory,
objavovať nové krásy,
už nech prídu zas tie časy!