Spájajú perá a lyžičky?

Kategória:

Kronika

Na jeseň všade panuje jedinečná atmosféra a veru tomu nebolo inak ani v toto ráno. Bratislava sa pomaly prebúdza do krásneho, trochu chladného, ale zato slnečného dňa. Zopár nadšencov turistiky sa stretáva pred zadným vchodom do UPeCe. Po zvítaní sa v spoločnom rozhovore presunú na zástavku pri ZOO. Tu už na nich čaká ďalší, podozrivo turisticky vyzerajúci človiečik, ani nič nemusí povedať a je im hneď jasné, že patrí k nim. No kým príde 37-čka, ktorá smeruje do Marianky, skupinka sa ešte zväčší. Konečný počet sa ustáli, až keď autobus zastane na želanej zástavke a skupinka sa zgrupí pred kaplnkou. Po krátkej modlitbe, ktorú vedie páter Jano, začína Pali rozdávať papieriky, ujde sa každému. A je to tu! Dôvod vytiahnuť perá, povinnú súčasť výbavy! Začína zábava = zoznamovačka. Na papierikoch sú kolónky plné indícií, čakajúce na podpisy. Zoznamovačka je vymyslená tak, aby sa každý s každým pozhováral, získal od každého podpis a popritom čo-to aj o ňom zistil. Zložitá úloha? Ale nie, ide im to dobre! Pri každej prestávke, či už kvôli hladu, smädu alebo mechúru sa vyťahujú perá i papieriky a zapĺňajú sa prázdne okienka. Indície ukazujú, že sa zišla ozaj zaujímavá zostava.

Pohodovým tempom prechádzajúc cez Borinku sa blížia k zrúcanine Pajštún. Pajštúnsku Mona Lízu, ktorú niekoľkí poznajú z rozprávky, tu síce nestretli, ale zato ich tu čaká iné prekvapenie. Nestihnú sa totiž ani poriadne rozhliadnuť po okolí, vychutnať si výhľad na Devínsku Kobylu a už Pali čosi vyťahuje z batoha. A zrazu je jasná aj druhá vec povinnej výbavy – lyžička. Diskusia o nej prebiehala už v autobuse. Mišo si myslí, že je na prenášanie pingpongových loptičiek, niekto iný, že možno bude nejaká zmrzlina... ale Miro sa trafil. Je to nepečená TORTA. Rozdelia sa do troch skupín, každá z nich má jednu tortu v dóze. Chcú sa aj niekde posadiť, aby si ju spolu vychutnali. Ale kde? Zelená tráva je plná nepríjemných prekvapení, nikto si ich nechce odniesť domov, tak si radšej nájdu miesto na skalách. Torty padajú jedna po druhej, asi im chutia.

Po obednej prestávke a pár prejdených kilometroch sa dostanú k miestu, kde páter Jano slúži sv. omšu. Obetujú ju spoločne ako poďakovanie dobrému Pánu Bohu za krásne chvíle strávené spolu v prírode. Posilnení na duchu i na tele sa pohnú ďalej a čím dlhšie idú spolu, tým viac podpisov pribúda a tým viac zisťujú, akú pozoruhodnú partiu vytvorili.

Sú medzi nimi fajnšmekri, ktorí dobyli kopec vyšší než 3 000 m n. m., ale i smoliari, ktorí si práve dnes neumyli zuby a vďaka zoznamovačke sa im na to prišlo. Zisťujú, že majú medzi sebou kuchárov a kuchárky, čo navaria a pritom neotrávia. Určite by si vedeli poradiť aj so špenátom, ktorý tu má tiež svojich zástancov. Svojich zopár obhajcov tu má aj melónový hrozniak, aj keď väčšia časť ani nevie, že existuje. Vďaka okienku s názvom: „má aspoň troch súrodencov“ môžu veštci zistiť, že Evka a Katka sú rodné sestry a tým si ich aj každý rýchlo zapamätá. Jedineční svojho druhu sú tu dokonalí študenti, čo na počudovanie mnohých nevyleteli ani z jednej skúšky, a tiež tí, čo sa každý mesiac môžu potešiť z pravidelného prísunu peniažkov na svoj účet. Dokonca aj napriek dnešnej pretechnizovanej dobe sa tu našlo zopár mladých bez vodičského oprávnenia. Ale aj takí, ktorí nepotrebujú strechu nad hlavou, veď im nerobí problém spať pod holým nebom. Najväčším počtom podpisov sa môže pochváliť kolónka: „nie som z Bratislavy“, najlepším dôkazom toho bola Janka, ktorej rodisko je až u našich severozápadných susedov. A veru sa tu našli aj zelenáči, ktorí sú prvýkrát na akcii s TUPCami, čo teší hlavne Paliho, pretože on tajne dúfa, že turistom ostanú verní.

Ďalšiu dlhšiu prestávku po Dračom hrádku, kde bola odslúžená sv. omša, si dávajú na odpočívadle „s nepitnou vodou“ a potom už schádzajú do Rače. Cestou dole ich Miro lanári na zemiakové lokše a retro hudbu do Karlovky. Nachádza priaznivcov, a tak si menšia skupinka nových kamarátov sľúbi, že sa stretne ešte dnes večer na karloveských hodoch. 

Dôkazom toho, že lyžičky a perá môžu spojiť ľudí, vytvoriť fajn partiu a že akcia splnila svoj účel, je aj to, že pri lúčení si niekoľkí vymenili facebook a telefóne čísla, ale hlavne to, že sa lúčili s úsmevom na tvári a s odhodlaním stretnúť sa znova.

TUPCi, VĎAKA za akciu.