Málenica naboso

Kategória:

Kronika

Greenhorn - už názov dával tušiť, že to bude jednoduchá turistika v nenáročnom teréne s fajn partiou. A presne tak to aj zo začiatku vyzeralo. Lenže niečo bolo na tejto akcii predsa len nové a prekvapivé. Kráčali sme peknou jarnou trávičkou, ktorá bola na lúkach za dedinou. A vtedy dostala Julka nápad - prečo sa nevyzuť a nevybehnúť si tú lúku len tak naboso? Keďže ma nenapadol žiaden dôvod, prečo by som sa mal pariť v ťažkých, tvrdých a nepríjemne obmedzujúcich vibramách, už som ich aj vyzúval. Topánky som zavesil na batoh a už som aj skúšal, ako sa po tráve pôjde. Išlo sa skvele - ako ináč - po mladej tráve, pravidelne spásanej miestnymi biologickými kosačkami. Stačilo len občas prekročiť ich bioprodukty.

Takto sme dobehli zvyšok partie, ktorí sa riadne divili, keď nás videli ako takých hobitov :) Nebolo treba dlho presviedčať a vyzula sa aj Táňa, Maťo a Jano. A tak sme pokračovali - polovica obutá a polovica naboso až na koniec lúky, kde značka pokračovala po poľnej ceste. Tak ale keď už som bol vyzutý, snáď to len tak nevzdám. Rozhodol som sa vyskúšať, ako sa pôjde po náročnejších terénoch. Moje chodidlá znášali terén napodiv dobre. Noha neobmedzená pevnou podrážkou sa prirodzene prispôsobovala nerovnému terénu. Ani raz som nemal pocit, že by hrozilo riziko vyvrtnutia. Človek si tak podvedome dával väčší pozor, kam stúpa. Samozrejme bolo treba tiež prispôsobiť krok a našľapovať na celú plochu chodidla - nie na pätu, ako je väčšina ľudí zvyknutá. Moja bežná chôdza od toho zrejme nemá ďaleko, pretože som to nepociťoval ako problém a išlo to takmer samo. Tiež som si všimol, že som pri tomto štýle chôdze mierne spomalil. Malo to súvis s nezvykom a ľahším dopadom, ale tiež s pozornosťou na terén priamo predo mnou. Stále som sa však pohyboval približne 4 km/h, takže som za obutou časťou partie príliš nezaostával.

Maťovi bosá chôdza išla tiež a skúšal to aj v ponožkách. Tánička to potiahla tiež dosť dlhý úsek. Ostatní bosí chodci sa po nejakej dobe rozhodli, že nohy treba privykať postupne a obuli sa. Terén sa medzitým zmenil na nekosenú lúku a späť na poľnú cestu. Po týchto povrchoch sa mi išlo celkom príjemne. Dokonca som robil Yettiho odtlačky do blata, aby mali miestni o čom rozprávať :) Poľná cesta však vošla do osady s niekoľkými domami a zmenila sa na štrkovú. Toto už bolo trochu veľa aj na moje chodidlá. Kamienky nepríjemne bodali do kože a ja som krivkal po okraji cesty. Tu niekde sa mi podarilo aj jedinýkrát pretrhnúť si kožu. Asi nejaký ostrejší kamienok, ale bola to len 3 mm ranka. Ostatné kamienky sa do kože len odtlačili, a nepretrhli ju.

Úsek utrpenia sa skončil za dedinou a značka pokračovala lesom po zvážnici. Tu si nohy celkom vydýchli a stačilo dávať pozor na občasné kamene a šišky. Po minuloročnom lístí, napadanom na okraji cesty, sa išlo dokonca príjemnejšie ako po tráve. Zvážnica sa zmenila na lesný chodník, ktorý stúpal strmo k vrcholu Málenice. Povrch bol zapadaný lístím, takže sa mi išlo bezbolestne. Zistil som ale, že staré lístie sa má tendenciu vo svahu šmýkať a bolo treba našľapovať opatrne. Takto som vyšiel až na vyhliadku kus pod vrcholom, kde sme si spravili obedovú prestávku. Zistil som, že Maťo to so mnou ešte vždy ťahá naboso. To sme už mali za sebou cca 4 km bosej chôdze a pomaly som začínal cítiť nezvyknuté svaly a úpony v oblasti členku. Nuž dnešné topánky im veľa možností na zosilnenie nedávajú. Rozhodol som sa teda dať to ešte na vrchol a potom sa obuť. Po obede sme znovu vyrazili. Čakalo nás ešte asi 10 minút šľapania do kopca po lesnom chodníku a záver po mierne skalnatom podklade. Občas boli na chodníku výšvihy po skale do výšky jedného metra a musím uznať, že hoci som sa najprv naboso cítil neistý, mal som veľmi dobrý úchop.

Tak som dorazil až na vrchol Ostrej Málenice, kde už čakala časť našej partie a iní turisti. Tí celkom pozerali, že ako sme tam niektorí vyliezli :) Na Málenici sme sa pokochali výhľadmi. Vyzutí sa obuli a vyrazili sme už takým bežným spôsobom ďalej. Po ceste sme si ešte zahrali lesnú vybíjanú a pokračovali sme až do Mojtína. Nakoniec to bola veľmi neobvyklá a pre mňa obohacujúca akcia s fajn ľuďmi. Budeme si to musieť na nejakej akcii vyskúšať znova :)