Cyrilo-metodská

Kategória:

Kronika

Už som sa nevedel dočkať víkendu po ťažkom pracovnom týždni, niekde zmiznúť do prírody, a navyše sa rysovala super akcia s turistami, ktorú organizoval môj obľúbenec Pali J. Hovorím si: taký pohoďák zorganizuje určite niečo super. No uvidíme...

Ráno klasika: zvoní budík, všetko na poslednú chvíľu, ale nakoniec sa ocitám na autobusovej stanici, kde vidím známe aj nové tváre. Pri tom počte by sa asi uživil aj jeden mikrobus, a tak sa radšej staviame do radu, aby sa nám ušlo miesto. 

V Nitre máme trocha času na prestup, a tak preberáme rôzne životne dôležité témy typu ako bojovať proti krádeži bicykla. Došli sme k záveru, že treba mať čo najstarší črep v kombinácii s tým, že ho treba dobre vyváľať v hnoji a tam je už riziko zmiznutia minimálne... Aj keď dnes človek nikdy nevie. 

Od Nitry absolvujeme ešte jeden prestup a ocitáme sa pred kostolíkom, ktorý sa úzko spája s Cyrilom a Metodom a ich pôsobením v tejto oblasti. Zhodnocujem, že každé okno na kostole má inú veľkosť a že tak nejako sa to dá prirovnať k mojej pedantnosti a k tomu, ako niekedy vyzerajú moje umelecké výtvory, napr. z plastelíny. Dostali sme aj odborný výklad, ale bol zadara - od človeka z našich kruhov. 

Odtiaľ sa postupne premiestňujeme smerom k zrúcanine hradu Gýmeš. Počasie máme zatiaľ veľmi hmlisté, čo nám samozrejme nezhoršuje náladu, akurát ľutujeme, že z hradu nie je žiaden výhľad. Cestu na hrad si spestrujeme vytvorením skupiny Frfloši, ktorej vedúcim sa stáva kto iný ako slávny Baki a frfleme na každú organizačnú chybičku, čím sa snažíme rozladiť ostaných, hlavne organizátora Paliho, ale ten sa nedá, a tak sa budeme do ďalšej akcie musieť ešte zlepšiť. 

Na Gýmeši prebieha drobné občerstvenie a preskúmanie hradu, ale najväčšia pecka je Ďuriho hra Ninja, ktorú samozrejme aj vyhráva (pozn. red.: hru vyhrala Julka J). Tí, čo sa nezúčastnili, môžu ľutovať. Len tak mimochodom to je miesto, kde Ďuriho s Júliou vidíme asi naposledy, potom som ich asi 4 hodiny nevidel, ale verím, že im dvom sa asi táto túra páčila najviac. Sorry Ďuri a Julča, ale toto som si nemohol odpustiť J. 

Cestou z Gýmeša smerom na Zobor začíname preberať svoje povolania a zisťujeme, že je to veľmi rôznorodé. Keď sa začne preberať odber krvi, radšej sa vzdialim, aby som prišiel v zdraví do cieľa. Ani si to dobre neuvedomíme a zrazu je hmla preč a nám sa začnú vynárať výhľady. Po prudkom stúpaní dobýjame aj kopec Žibrica, kde sa síce nachádza vrcholová kniha zo Zoboru, ale nám to nevadí a Robo nás zveční do knihy. Pali neúnavne ponúka asi štvrtý balík BeBe keksov. Už začínam pochybovať, odkiaľ to stále vyťahuje a napriek prachu z úst sa občerstvujeme, aby sme zvládali kráčať ďalej.

Nakoniec sa ocitáme na Zobore, odkiaľ je naozaj nádherný výhľad na Nitru. A tam sa začína bežecká časť našej túry J. Berieme to behom do františkánskeho kostola, ktorý síce nevieme presne kde je, ani GPS-ko to presne nevie, ale vieme, že je neďaleko autobusovej stanice. Potom sa dozvedám, že Mária (Malenka) vie, kde je ten kostol, ale ostatní nevedia, že ona to vie. Tu sa mi začína páčiť riadny chaos a cítim sa ako ryba vo vode J.  

Zopár ľudí sa ocitne v kostole, ale nie je to ani zďaleka také množstvo, aké ráno začínalo túru. A navyše meškáme asi pätnásť minút. Kázeň je vynikajúca, ale my musíme odísť, aby sme stihli autobus, čo je samozrejme na chlp - to by neboli Tupci, keby to tak nevyzeralo. Osobne som bol veľmi prekvapený, ako veľa ľudí sa zišlo na stanici, ale nie som si istý, či ešte doteraz niektorí neblúdia v okolitých lesoch J.

A vďaka Anežke a Palimu za pomlsok a prekvapenie: bolo to super.

A ešte veľmi podstatné veci:

1. Robov poznatok z kázne: Nezabudnite, že treba pravidelne vynášať odpad a že šťuky sú užitočné, aj keď dobiedzajú ;)

2. Bakiho poznatok neviem odkiaľ: Neviem presne, čo chcem robiť, keď budem veľký, ale chcem byť štastný/-á.

3. Môj idol najsilnejšieho chlapa na Katarínke: Už nemôžem (ešte hodina do cieľa).