2018
Zážitková turistika na vrchole
Kategória: Kronika
SOBOTA 30. 10. ráno, Bakiho nástup
Na hlavnej stanici v polobehu skáčem do vlaku polopripraveného na odchod. Za mnou skáče aj zadýchaný Andrej a spolu sa predierame cez ešte rozospatých cestujúcich. Hľadáme Jožka... vedúceho zájazdu. Ešte lapajúc po dychu, vlak sa začína rozbiehať, konečne nachádzame zvyšok tímu. „Ale kde je Baki?“ znie moja jednoduchá otázka. Joži hneď ožil a pohotovo odpovedá protiotázkou: „Nenastúpil s vami?“ „Keď som po kúpe lístka naťahoval krok smerom k vlaku, počul som Bakiho vravieť, že si ešte ide kúpiť sendvič. To bolo tak 2 minúty pred odchodom vlaku,“ hovorím pohotovo. Jožko hneď vytáča núdzovú linku a skúša ho prezváňať. Keď zložil telefón, pokojne si sadol. „No čo, kde je? V ktorom vagóne?“ vyzvedám od vedúcka. „Nestihli vlak a zostali visieť na stanici ešte s jedným pacientom,“ s rozvahou a úsmevom odpovedá Joži. „Prídu ďalším vlakom a stretneme sa niekde v Korytnici.“ „No, super sa to začína, hneď sme o dvoch ľahší, ešte sme sa ani pod kopec nedostali. Koľkí z nás sa asi vrátia do Blavy po tomto víkende v Nízkych Tatrách?“ hovorím si pre seba a cítim v črevách, že ešte niečo zaujímavé zažijeme. S blažene neistým úsmevom sme zaparkovali v uličke vedľa Jožiho kupé.
Omrznuté kokosy
Kategória: Kronika
Neskoro jesenné počasie cítiť až v kostiach. Pomaly sa dvíham do sedu na lavičke na vlakovej stanici v Poprade, kde sme vyše troch hodín ostali uviaznutí. Čakanie na prvý ranný autobus sme si krátili prespávaním na miestnych
lavičkách spolu s ich pravidelnými nocľažníkmi. Tí sa ale na túru určite nechystajú. Pomocou staničnej wifi sa dozvedáme, že nás vyrazí o jedno dievča menej. Malo nastúpiť v Žiline na náš vlak. Ale podľa času odoslania mailu si to polhodinu pred odchodom vlaku zo Žiliny rozmyslelo. Škoda. Zmotávame karimatky a vzájomne si pomáhame nahodiť batohy na chrbty. Autobus prichádza po nás načas a hneď zaberáme jeho celú zadnú časť. Obloha sa pomaly prezlieka do farebných šiat. Väčšina našich hláv však únavou kmitá rôznymi smermi v prerušovanom spánku a nevníma prebúdzajúce sa okolie. Konečne vystupujeme na začiatku nášho putovania – v Lysej Poľane, kde sa k nám pripája deviaty člen našej výpravy. Úvodnou modlitbou štartujeme naše dobrodružstvo a celí nedočkaví vyrážame dlhou dolinou k štítom zaliatych prvými nesmelými paprskami slnka. Sľubujeme si od toho veľa.
Súľov
Kategória: Kronika
Súľovské vrchy sú malý horský celok v 
severozápadnej časti fatransko-tatranskej oblasti medzi údolím Rajčianky a Váhom, medzi mestami Žilina, Považská Bystrica a Rajec.
V sobotu 9. 10. 2010 sme spoločným odovzdaním dňa Bohu na stanici v Považskej Teplej vyrazili na asfaltové šliapanie. Prešli sme okolo kempu a chatiek, videli sme strážcov tiesňavy – Veľký a Malý Manín. Nasledovala druhá – Kostolecká tiesňava. Na jej ľavom boku sa nachádza veľká diera v skale – Kostolecký dóm. Vybehli sme hore a pokochali sa nezvyčajným výhľadom. Pokračovali sme do Vrchteplej, kde sme sa zastavili v miestnej krčme a ukončil „asfaltovanie“.
Počiatok
Kategória: Kronika
Slnko rýchlo klesá za obzor a krajina okolo nás šedne. Vzduch je ešte teplý a jemný vánok nám šteklí tváre. Niet sa kam ponáhľať. Do dnešného cieľa už ani tak za svetla nedôjdeme. Vyrážame zo sedla Čertovica, kde nás vysadil autobus, a dnešným cieľom je prenocovať na Ramži. Už počas prvej hodinky šliapania sme nútení zapnúť si svoje čelové lampy, aby sme v spleti cestičiek a hustého porastu nestratili značku. Táto časť hrebeňa je poznačená silným polomom a značenie je v nej trochu krkolomné. Ani za dobrého počasia tu nie je umenie poblúdiť. Nám sa to stáva za noci. Ostávame visieť v hustom poraste niekde na svahu v okolí chaty. Netrafili sme odbočku. Jožko od nás odbieha s GPS-kou v ruke, ktorá tvrdí, že je stále na dobrej ceste, aby našiel chatu. My ostatní sa snažíme chlebom zahnať hlad. Nielen kvôli tomu, že je piatok, nevyťahujeme mäso.