2018
V tichu ľadového hrobu
Kategória: Kronika
Svet okolo mňa stíchol. Zvuky a teplo 
neďalekej chaty sa strácajú pod snehom. Moje pravidelné výdychy sú azda jediným znamením života v tomto ľadovom hrobe. Hľadiac do neďalekého stropu mojej malej jaskynky, spomeniem si na Tibora. Viem, že ak by sa mu dalo ísť s nami na akciu, ležali by sme zrejme pod snehom viacerí. Keď sme spolu akciu vymýšľali, v kútiku duše sme túžili vyskúšať si práve toto, aj keď sme to radšej zaobalili do stanov. Ale čo tu v záhrabe skoro pod metrom snehu vlastne robím? Chladím si hlavu, testujem svoju odolnosť, chcem si to vyskúšať, hľadám ticho alebo ma to proste už na chate nebavilo? To veru nie sú pre mňa pádne dôvody ľahnúť si s pocitom, že sa možno ráno už nezobudím. Snažím sa nájsť si čas na seba. Zastaviť sa a pozrieť sa spätne, či vôbec viem, akú hodnotu má pre mňa život a prečo žijem. Samozrejme, že za tú chvíľku sa zo mňa nestáva žiaden filozof, ale i tak tieto chvíľky vypĺňajú moju mozaiku života.
Keď to fičí v pohraničí
Kategória: Kronika
„Ahoj Pali, skús napísať niečo na budúci víkend.“ píše Mišo v sobotu o pol jedenástej večer. Tak som sa popri učení na skúšku podujal pozvať Tupcov na nedeľný výlet do rakúskeho pohraničia... Nikdy som tam nebol, tak reku, treba spoznávať okolie Bratislavy, keď už tu študujem a v nedeľu by som ani tak neučil, tak aspoň nepôjdem sám do prírody svätiť nedeľu obdivovaním Božieho stvorenstva. Mail bol rozposlaný, ale vyzeralo to dlho tak, že pôjdeme vo veľmi komornej zostave. Navyše, predpovede počasia neboli moc priaznivé, ale pravdupovediac, až tak mi to nevadilo, lebo bola to len druhá akcia, ktorú som mal na starosti a prvá, ktorú som mal na starosti sám a teda som mal oprávnené obavy, ako to všetko dopadne. A tieto obavy len stúpli s počtom ľudí, ktorí sa začali prihlasovať.
Silvester 2011
Kategória: Kronika
Krásna a čistá príroda mi odbremeňuje myseľ od každodenného života už len pri myšlienke na ňu. Spoločenstvo príjemných mladých ľudí zdieľajúcich tie isté hodnoty túto ideu len dokresľuje. A cez to všetko ešte duchovne prikrášľuje vianočný čas radosti z Ježišových narodenín.
V stredu, na začiatku, sme sa iba v skromnej skupinke vychystali zo Žiliny na autobus do Terchovej. Niektorí ešte nakupovali poživeň pre skoro 40 ľudí, väčšina účastníkov však ostávala doma a svoje batohy len pomaly zapĺňala vysokohorskými „užitočnosťami“. Prvý deň sme strávili na ubytovni verbistov ani nie v polovičnom počte. Napriek tomu, v dobrej atmosfére, pri vzájomnom spoznávaní sa, večeri, nočnej prechádzke k pekne osvetlenému krížu nad dedinou a záverečnej modlitbe vešpier, sme prežili úvodný, zahrievací čas pred bohatým programom tohtoročného UPeCe turistického Silvestra.
Tajomstvá podzemného sveta
Kategória: Kronika
Stará garda ma prekvapila a potešila. Prekvapila ma príjemným prostredím s teplotou vyššou ako bola vonku, prekvapila ma aj stenami vybrúsenými vodou tak, že ich povrch pripomínal hranu žiletiek, prekvapili ma úzke vertikálne škáry, z ktorých pri tesnom preliezaní bolo cítiť zem, zem bez akýchkoľvek ďalších elementov, prekvapila ma obyvateľmi žijúcimi pod 60-metrovou kopou skál, ktorí nemajú problém každodenne vyletieť von za potravou bez akýchkoľvek problémov, prekvapil ma tiež počet jaskýň v oblasti Malých Karpát (ktorých je viac ako 50), prekvapilo ma, z akej hĺbky a v akom teréne dokážu speleológovia upravovať priestory a vyťahovať kusy skál a neuveriteľne ma prekvapil zvuk, ktorý zaznie zo xylofónu kvaplí, A čím ma teda potešila? Všetkým tu už spomenutým. Spoločnosťou. A tým, ako sa mi v jaskyni parilo z rúk.
Ako sa mi splnil sen alebo jaskyňa Stará garda
Kategória: Kronika
Už ako dieťa som snívala, že sa stanem jaskyniarkou a dostanem sa do tých kútov podzemia, kde ľudská noha ešte nevkročila. A ak, tak len zopár jaskyniarov v čižmách. Postupne mi rokov pribúdalo a sen bledol. Až do chvíle, keď mi prišiel mail o chystanej akcii do podzemia. Samozrejme, hneď som sa nahlásila, hoci som bola chorá. V priebehu týždňa som používala všetky prostriedky, aby som sa zbavila chrípky. Toľko cesnaku, medu, čajov a ovocia som snáď neskonzumovala za celý rok. V sobotu ráno som si vsugerovala, že som už úplne zdravá a vyrazili sme ranným busom do Borinky. Postupne v posádke autobusu ostal len šofér a pár bláznov, hrnúcich sa do dobrodružstva (to akože my).