2018
V hobitej nore
Kategória: Kronika
Nie som z tých, čo vyhľadávajú extrémy. Od začiatku som preto mala pocit, že akcia s názvom Ice age, ktorá ráta so stanovaním v druhej polovici novembra asi nebude celkom podľa môjho gusta. Preto som spočiatku ani neuvažovala o tom, že by som sa jej zúčastnila. Nerátala som však s tým, že po mojich premiérových dvoch mesiacoch v prvej práci ma už budú „mrle žrať“ a že túžba ísť si vyvetrať hlavu a cítiť zase radosť z pohybu ma prinúti prehodnotiť svoje plány. Najťažšie na tejto akcii preto pre mňa bolo rozhodovanie, či sa jej vôbec zúčastniť. Zvažovanie všetkých za a proti a čo ak... poviem vám, je dobré zhodnotiť reálne svoje schopnosti, ale niekedy to netreba preháňať a proste niečo skúsiť. Ja som skúsila a prežila som jeden krásny víkend.
Niekde v nikde
Kategória: Kronika
Predpoveď počasia pre tretí november upozorňovala: „Na hrebeňoch hôr búrlivý vietor.“ Čo si len pod týmto slovným spojením predstaviť? Radšej sme si to išli vyskúšať na vlastnej koži.
Vyrážali sme z Terchovej cez Jánošíkove diery. Bolo prekrásne počasie, po blankytnej oblohe plávali obláčiky typu cirrocumulus a my sme sa škriabali po vlhkých, chladných rebríkoch a plošinách sústavou kaňónov a tiesňav v Krivánskej Malej Fatre. Prešli sme časťou Dolné diery, odbočku smerom na Nové diery sme obišli a pokračovali sme Hornými na Rozsutec.
Hrubá vrstva slizkého lístia skrývala rôzne skalky aj konáre, a tak sme sa terénom potácali ako hŕstka opilcov. Vyšli sme na lúčku medzi Malým a Veľkým Rozsutcom, odkiaľ sme videli Tatry z menej známeho západného uhla. To znamená, že napríklad ani Kriváň sa na svoje meno vôbec nepodobal.
Deravé zápisky
Kategória: Kronika
Sobota 3.11.2012
O 5:00 vykĺznem zo spiaceho domu von do tmy. Trolejbusy chodia o tomto čase mizerne, no za polhodinu budem na Trnavskom aj peši. Vychutnávala by som si atmosféru pouličných lámp aj svieži ranný vzduch, ale skupinka podnapitých robotníkov sústredí moje myšlienky na „keep going&keep praying“...
Pásom pripútaná k sedadlu pozorujem zrýchlenú krajinu za oknom. Pomaly svitá. V teple unavených očí zatial plynú rozhovory o cestovaní, geografii, anestézii a deformitách hrudníka. Na chvíľu stíchneme v úžase...žiarivé oblaky, dokonalá kombinácia oranžovej, bielej a modrej tvoria obraz, ktorého autora neprestávam obdivovať.
Dierami do neba
Kategória: Kronika
Na akcie turistického tímu UPeCe som sa začal prihlasovať iba nedávno. Ako prvák na VŠ ich považujem za vynikajúcu možnosť na zmysluplné prežitie voľného času, ktorý mi poskytuje (ne)náročné štúdium geografie :), oddýchnutie si od uponáhľaného sveta obdivovaním prírodných krás a hlavne super príležitosť spoznať nových ľudí s podobnými záujmami, zmýšľaním a hodnotami. Moju prvú vydarenú akciu s turistami – Veľkú bratislavskú hru - som mal už za sebou, a keďže každým dňom stráveným v meste vo mne rástla chuť na kúsok riadnej vysokohorskej turistiky, prihlásil som sa aj na ďalšiu. Dierami do neba, znel jej názov sľubujúci krásny a naplno prežitý prvý novembrový víkend.
NAJMEnšie VEĽhory SVETA
Kategória: Kronika
V spomienkach na predposledný októbrový víkend sa mi vynárajú NAJMÄ slová, ako priateľstvo, prijatie, smiech, výzvy, prekonávanie seba, odmenená námaha, otvorenosť, nádhera, vôňa, farby, zázrak stvorenstva a blízkosť Boha, jeho dotyku v prírode a cez ľudí... Veru, nič menej a nič iNŠIE ako takéto vzácne dary, pre ktoré sa VEĽmi oplatilo cestovať s nečakanými a dobrodružnými prestupmi a v hučiacom vagóne plnom školákov, či vstávať ráno do námrazou skrášlenej krajiny, ktorá sa cez deň ešte nachvíľku vrátila do letnej slnkom a teplom zaliatej krásy. HORY sa nám ukázali v plnej paráde – ani mráčika na oblohe, dobré výhľady zo štítov, najkrajšie Wahlenbergove plesá ;o... A okrem toho sme si i my nakopili hory zážitkov... Spomínam najmä na spoločné maškrtenie vrcholových dobrôtok, na liturgický vozeň či recepty z kradnutých zemiakov, na nášho vdp. a jeho dôstojný výraz tváre pri rozhovoroch o farníkoch, na skvelé cestoviny najrôznejších druhov či cestovanie električkou ráno ešte v stave polobdelom a večer s trasúcimi sa bránicami...
Milí Tatranci, ďakujem za úžasný čas – bolo mi s Vami SVETA žiť! :o)