Deň zázrakov
Kategória: Kronika
V stredu 24.7.2013 sme ráno za svitania zbalili stan pri altánku v Novej Sedlici a nastúpili sme s Miškom do starej Karosy smer Snina. Zvyšok našej výpravy v tom čase pravdepodobne ešte sladko spal v nejakom poľskom kempe.
Už sme ich deň nevideli, oddelili sme sa v utorok ráno po tom, ako v pondelok večer v poľskom kempe Miško zistil, že stratil doklady. Chvíľu sme zvažovali možnosti, ale asi nie je dobrý nápad túlať sa po poľských horách v pohraničí bez dokladov, tak sme sa rozhodli navštíviť sninskú políciu, keďže doklady sa stratili pravdepodobne v autobuse zo Sniny do Novej Sedlice v pondelok ráno.
Splav Hrona - Benda IV
Kategória: Kronika
V piatok 5. 7. bol voľný deň a to predsa treba využiť! Baki mal výborný nápad, a tak sa vo štvrtok večer stretlo 12 dobrodružstvachtivých ľudkov v kempe v Slovenskej Ľupči, aby sme na druhý deň mohli vyraziť po rieke Hron v malých labilných loďkách (tuším sú to kanoe).
Prelet Orlov... aneb ako ma Končistá vytrápila
Kategória: Kronika
Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia...
Mať tak raz ich krídla, na svet sa
dívať z výšky,
krúžiť vo vzdušných víroch, vznášať sa
potichučky...
Stopár IV
Kategória: Kronika
Čakal nás so Slávkou voľný víkend, a tak ako pomerne čerstvý pár sme sa rozhodli, že sa pumpneme adrenalínom a ochutnáme obľúbenú turistickú chuťovku menom stopár. Garantom akcie bol Baki, takže o zaujímavé príhody nebude núdza. Veru ani nebola…
Spomienky na Mariazell
Kategória: Kronika
Tak až teraz sa zadarilo napísať pár slov o tomto podujatí.
V prvom rade som bol rád, že napriek viacerým poblúdeniam sme sa nakoniec šťastlivo a bez strát dostali k cieľu. Vyrážali sme autobusom z BA. Cestou nás sklamalo šoférove GPS, čo spôsobilo prvé poblúdenie. Našťastie po 30 km sa dalo vrátiť a šli sme k nášmu štartovaciemu bodu. Tým bola malá rakúska dedinka Klangen, odkiaľ sme začali putovať pešo. Putujeme spolu s našimi rakúskymi bratmi a sestrami, pre nich je to národná púť. Prvý deň sme mali nádherné počasie. Hneď sme to požehnali modlitbou sv. ruženca a po pár km sme sa posilnili. Púť vedie cez asfaltky, lesné cesty a chodníky a smer nám ukazujú výrazné žlté šípky s veľkými iniciálkami JG. Tie sú síce aj moje iniciálky, ale aj skratka Jungen Manchaft - to je rehoľa, ktorá púť tradične organizuje. Označenia sú úplne perfektné, no aj tak sa nám stalo, že sme poblúdili. Totiž označovači ich dali na drevený kôl, ktorý sa otočil o 45 stupňov a zrazu ukazoval niekde na lúku, po ktorej sa dalo ísť niekde dole, kde však šípky nepokračovali. Tu sme dosť zmätene hľadali ďalšie šípky, až po chvíľke sme prišli na záhadu otočeného kolíka a pokračovali sme ďalej. Žiaľ, nenapadlo nás, že nemusíme byť posledný a neotočili sme kolík. Tak sa stalo, že po hodine sme zistili stratu jedného Slováka, ktorý nám telefonoval, že je dole na lúke a šípky nikde. Vyrazilo po neho auto a našiel sa.