2018
TROJHLAVÁ
Kategória: Kronika
Boh nežiada od teba úspech,
máš vyhraté, ak sa oň pokúsiš.
Hľaď na svet z alpských striech,
s pokorou.
Nič iné riešiť nemusíš.
V rannom opare uzrieť Triglav
sníva začiatkom mája,
sedemnásť turistov splynutých v dav,
a medzi nimi aj ja.
S malou dušou opúšťame rodnú hrudu,
v navigácii svieti kemp Dovje,
v späťáku miznú veže bratislavského hradu.
Splníme naše sny? Ktovie!
Slovinsko 2013
Kategória: Kronika
Po trochu dlhšom balení než sme čakali (skúste napchať 4 veľké batohy, prilby, cepíny, turistické paličky, karimatky, spacáky, ktoré sa už do batohov nezmestili, tašky s jedlom, koláče od mamy, termosky na čaj a mačky do kufra, ktorý bol akurát naplnený, keď vodič s autom ešte len prišiel...) sa nám podarilo podvečer 7. 5. vyštartovať na dobrodružnú cestu do Julských Álp v Slovinsku. Celkovo nás bolo 17 v štyroch autách, ale naraz sme šli len tri autá, štvrté nás dobehlo až v kempe v Slovinsku. Cesta do Slovinska nám trvala asi 5 hodín a za seba môžem povedať, že bola krásna. Netušila som, že diaľnica môže viesť cez toľkú zeleň. Okrem krásneho západu slnka sme po ceste videli aj takú raritu, akou je spiaci vodič za volantom, napriek tomu však auto šlo rovno. Ja dúfam, že nespal, ale z môjho pohľadu to teda tak vyzeralo. Hlava zaklonená, ústa otvorené, pohodlne opretý...
Málenica naboso
Kategória: Kronika
Greenhorn - už názov dával tušiť, že to bude jednoduchá turistika v nenáročnom teréne s fajn partiou. A presne tak to aj zo začiatku vyzeralo. Lenže niečo bolo na tejto akcii predsa len nové a prekvapivé. Kráčali sme peknou jarnou trávičkou, ktorá bola na lúkach za dedinou. A vtedy dostala Julka nápad - prečo sa nevyzuť a nevybehnúť si tú lúku len tak naboso? Keďže ma nenapadol žiaden dôvod, prečo by som sa mal pariť v ťažkých, tvrdých a nepríjemne obmedzujúcich vibramách, už som ich aj vyzúval. Topánky som zavesil na batoh a už som aj skúšal, ako sa po tráve pôjde. Išlo sa skvele - ako ináč - po mladej tráve, pravidelne spásanej miestnymi biologickými kosačkami. Stačilo len občas prekročiť ich bioprodukty.
Takto sme dobehli zvyšok partie, ktorí sa riadne divili, keď nás videli ako takých hobitov :) Nebolo treba dlho presviedčať a vyzula sa aj Táňa, Maťo a Jano. A tak sme pokračovali - polovica obutá a polovica naboso až na koniec lúky, kde značka pokračovala po poľnej ceste. Tak ale keď už som bol vyzutý, snáď to len tak nevzdám. Rozhodol som sa vyskúšať, ako sa pôjde po náročnejších terénoch. Moje chodidlá znášali terén napodiv dobre. Noha neobmedzená pevnou podrážkou sa prirodzene prispôsobovala nerovnému terénu. Ani raz som nemal pocit, že by hrozilo riziko vyvrtnutia. Človek si tak podvedome dával väčší pozor, kam stúpa. Samozrejme bolo treba tiež prispôsobiť krok a našľapovať na celú plochu chodidla - nie na pätu, ako je väčšina ľudí zvyknutá. Moja bežná chôdza od toho zrejme nemá ďaleko, pretože som to nepociťoval ako problém a išlo to takmer samo. Tiež som si všimol, že som pri tomto štýle chôdze mierne spomalil. Malo to súvis s nezvykom a ľahším dopadom, ale tiež s pozornosťou na terén priamo predo mnou. Stále som sa však pohyboval približne 4 km/h, takže som za obutou časťou partie príliš nezaostával.
Cyrilo-metodská
Kategória: Kronika
Už som sa nevedel dočkať víkendu po ťažkom pracovnom týždni, niekde zmiznúť do prírody, a navyše sa rysovala super akcia s turistami, ktorú organizoval môj obľúbenec Pali J. Hovorím si: taký pohoďák zorganizuje určite niečo super. No uvidíme...
Ráno klasika: zvoní budík, všetko na poslednú chvíľu, ale nakoniec sa ocitám na autobusovej stanici, kde vidím známe aj nové tváre. Pri tom počte by sa asi uživil aj jeden mikrobus, a tak sa radšej staviame do radu, aby sa nám ušlo miesto.
V Nitre máme trocha času na prestup, a tak preberáme rôzne životne dôležité témy typu ako bojovať proti krádeži bicykla. Došli sme k záveru, že treba mať čo najstarší črep v kombinácii s tým, že ho treba dobre vyváľať v hnoji a tam je už riziko zmiznutia minimálne... Aj keď dnes človek nikdy nevie.